wz

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Volanie divočiny

Silvestrovko-novoročné menu

Tak, ako sa strieda deň s nocou, tak sa striedajú aj ročné obdobia a rok starý končí, nahradí ho ďalší, nový. Odkedy som sa presťahoval do miesta môjho terajšieho pôsobiska, bol som neustále zaneprázdnený a pracovne vyťažený. Renovácia „stariny“ dá poriadne zabrať, takže či sviatok, či piatok, človeku pripadá ako bežný všedný deň.. Hoci ráno 31.12 2007 som okrem povinností nakŕmiť ovečky a ostatné „zverstvo“ nemal v pláne nič, predsa som len pociťoval akýsi vnútorný nepokoj, čosi ako clivota, volanie či ako to nazvať a to na nálade človeku nepridá, vrátane depresie. Rozhodol som na obed, že sa idem prejsť  von do poľa a lesa a keďže mrzlo, počasie bolo prijateľné na vychádzku v teréne. Zbalil som vak s proviantom, ruksak bol ťažký, ale veď jedlo pre toľkú „zver“ aj niečo vážiť musí, naobliekal sa, skontroloval hospodárstvo a v spoločnosti mojej stálice, štvornohej portejblovej hviezdy Rikiny a jej nástupcu Ronyho, som sa vydal na cestu do voľnej prírody.

Po opustení dediny som Ronymu dal dolu vodítko, aby sa prebehol a po krátkom a výdatnom pobehovaní, šalení, skákaní sa utíšil a kráčal mi po boku vedľa nohy. Pomalým prechádzkovým tempom sme postupovali smerom k lesu, veď času sme mali dostatok a ponáhľať sa nebolo kam.

Pod vinicami som opustil zamrznutú cestu s menším množstvom snehu, prekročil zamrznutý potok, vystúpil po svahu a ďalej už bola iba úzka cestička do hlbín lesa. Nemal som konkrétny plán kadiaľ, kde pôjdem a ako dlho budem vonku, to som si nechal na situačné rozhodnutie, podstatné bolo, že som v prírode preč od civilizácie a v ruksaku mám potravu pre zvieratá, ktoré sú v zime, keď je sneh a mráz, odkázané na pomoc človeka. Došiel som k miestu, kde bolo naukladané drevo, ktoré som si tu chystal na zimu pre seba, ale som ho nemal kedy dopraviť domov. Neďaleko stojí „krmelec“, doložil som z ruksaka asi tri kilá namoržovanej kukurice a pokračoval som v ceste k ďalšiemu krmelcu. Ten, na rozdiel od predošlého, bol nevhodne umiestnený tam, kam vôbec neviedla žiadna prístupová cestička a jeho stav vo mne vyvolal pocit smútku s otázkou: „Takto má vyzerať starostlivosť o zvieratá vo voľnej prírode počas zimy, kedy je odkázaná na pomoc od človeka?“ Zver neváha prekonať strach z človeka, psa či iných predátorov preto, aby zahnala hlad... Vyčistil som „krmelec - solisko“ od lístia a snehu, nasypal do neho asi päť kíl kukurice, zemiakov a ďalších pochúťok a so smútkom som sa pobral ďalej k studničke Janka Lesného, ktorú sme s ďalšími nadšencami prírody vyčistili, upravili, zakryli a tak vytvorili pre návštevníkov tohto miesta príjemné prostredie. Skontroloval som stav, vyčistil odtok a pri práci sa mi rojili v hlave kadejaké nie veľmi veselé myšlienky.

Ďalšia trasa cesty a aj zastávka mi už bola jasná. Ideme k ďalšej studničke „Pinceveď“. Postupovali sme pomalým krokom a zrazu som zostal stáť sťa soľný stĺp a verte či neverte, bez povelu, či iného pokynu pri mojej nohe zostal stáť aj Rony s Rikinou. Bez akéhokoľvek strachu asi vo vzdialenosti 30 metrov prechádzala skupina 15 kusov vysokej zveri. Celkom mi to pripadalo ako neskutočné, no zdá sa, vycítili, že my im neublížime. Sledoval som nielen stádo, ale aj Rikinu a Ronyho, aby som mohol včas zasiahnuť v prípade, že by chceli vyraziť na lov. Borci, ani jeden nevyrazil za skupinou. Rony bol možno týmto výjavom prekvapený (pre objasnenie, jedná sa o vlčiaka vo veku jedného roka a mesiaca a doposiaľ sa nestretol s lesnou zverou).

Po odkráčaní skupinky vysokej zveri sme sa opäť pohli smerom k ďalšej studničke a zopakovala sa procedúra čistenia a porovnanie prietoku vody s letným mesiacom. Tu som založil aj ohník na zohriatie nielen jedla, ale aj rúk. Občerstvil som sa spolu s mojimi tichými štvornohými sprievodcami a ďalšie kroky už mierili k Rozhľadni KN08UL vo výške 469m.n.m. Hoci šero v lese sa znieslo skôr, viditeľnosť bola fantastická. Sem-tam sa doniesli éterom zvuky výbušných petárd, ktorými ľudia oslavujú koniec starého a začiatok nového roku. V podstate to bol hlavný dôvod môjho odchodu z domu do hlbím Zemplínskych vrchov, aby som ochránil sluchové orgány Ronyho a Rikiny od neprimeraných decibelov z rachotu.

Dorazili sme k ďalšiemu krmelcu, ktorý bol v takom istom stave ako predchádzajúci, o pol hodiny sme stáli pod Rozhľadňou a o ďalšiu chvíľu už na nej. Pokochal som sa pohľadom na dediny, odkiaľ vyletovali svetlice, rakety sa ozývali, ale už s riadne utlmeným zvukom petárd... bola to krásna chvíľka a stála zato. Rozhodol som sa ísť k studničke a tam posedieť v tichu a venovať sa myšlienkam i tichej meditácii, či ako to nazvať.

Po zdarnom návrate k studničke, ktorý ani zďaleka nebol taký dramatický a aj v niektorých momentoch komický ako počas Svätojánskych mušiek 2007, som zložil vak z pliec, rozložil ohník a pripravil slávnostnú silvestrovkú tabuľu – menu z dobrôt nachystaných doma. A že bolo slávnostné menu vynikajúce, dávali najavo moji spoločníci mľaskotom a „šľahaním jazyka až za uši“. Určite si na silvestrovsko-novoročnom menu z kukurice, zemiakov a iných dobrôt pochutnávala aj lesná zver.

Ani sme sa nenazdali a kostolné zvony z Cejchova nám ohlásili polnoc a príchod nového roku. Čo sa patrí, to sa aj má, nalial som si za pohárik dobrého domáceho vínka v duchu prajúc všetkým ľuďom dobrej vôle a teda aj a cébečkárom Slovenska a Česka zdravia, šťastia, porozumenia a najmä ochotu navzájom si pomáhať. Je jedna hodina po polnoci, ohník dohorieva, v tele sa rozlieva teplučko, moji štvornohí priatelia sú v pohode o mňa opretí... no túto idylickú zálesácku chvíľu som ukončil povelom: „Ideme domov“.

Nastal „vztyk“ a vrtenie chvostov... porozumeli a už sme kráčali k domovu za nádhernej viditeľnosti, ani baterku som nemusel vytiahnuť z ruksaku. Pred druhou hodinou rannou sme prekročili hranice môjho pozemku a Rony, ako inak, ihneď išiel preveriť a skontrolovať svoj označkovaný rajón a ja s Rikinou sme vošli do domu. Pár polien priložených do pece a hneď bolo v miestnosti teplučko, ešte za pohár vínka a začalo sa spomínanie na epizódy z môjho života a plánovanie toho, čo budem prioritne robiť počas roku 2008. Teplo a pohoda ma zmohli tak, že som „s kľudom Angličana“, ako sa ľudovo hovorí, zaspal.

Priatelia, všetko dobré v tomto roku Vám prajem a konštatujem, že som prežil krásnu silvestrovskú noc a začiatok Nového roku 2008 bez toho, aby som si ju dopredu plánoval.

Monte Christo Kašov

 

Přečtěte si na web stránkách: http://memento.junweb.cz

Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian
http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka:
http://seniorka.szm.com
Jáska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
Vianoce:
http://vianocesk.szm.com
Slovania:
http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK:
http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz

Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

cezmin @ azet . sk
  

Design By Cezmín Slovakia Kontakt: cezmin @ azet . sk  ;  Web: http://cezmina.wzz.sk

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Dlouhy cerny zavoj - Vrata Vyskocil a Taxmeni