wz
.
.

 

.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Vzácna je šťastná doba, keď môžeš cítiť čo chceš a hovoriť čo cíťiš.

(Tacius)

Práva človeka
Konaj, čo ty chceš, nech je celý Zákon.
Nie je žiadneho Boha okrem človeka.
Človek má právo žiť svojim vlastným životom.
Človek má právo žiť spôsobom akým chce.
Človek má právo obliekať sa ako chce.
Človek má právo pobývať kde chce.
Človek má právo cestovať po zemskom povrchu kam chce.
Človek má právo jesť čo chce.
Človek má právo piť čo chce.
Človek má právo myslieť si čo chce.
Človek má právo hovoriť čo chce.
Človek má právo písať čo chce.
Človek má právo tvoriť čo chce.
Človek má právo maľovať čo chce.
Človek má právo tesať čo chce.
Človek má právo pracovať ako chce.
Človek má právo odpovedať ako chce.
Človek má právo milovať ako chce, kedy, kde a koho chce.
Človek má právo zomrieť kedy chce a ako chce.

Človek má právo zabiť tých, ktorí by chceli týmto právam odporovať. (Aleister Crowley )

 

 

 

.

Smrt z rúk milovaného...

Kamarátky ju volali Claudia Cardinále

Tatiana na fotografii so svojou matkou.

Narodila sa svojim rodicom ako jediná dcéra, takže nemala súrodencov po ktorých tak velmi túžila, preto mala množstvo kamarátok. No i tak jej to súrodenecký vztah nenahradilo, nepoznala ho, ako mi dost casto písala o tom... a túžila po nom.

Matka bola inžinierka a  jej otec automechanik i šofér, v tom case to nebola práca na zahodenie a žili si pomerne dobre, financne dokázal rodinu zabezpecit na prijatelnú  mieru... ale...

ale... mal neduh a tým boli odmeny za opravy v tekutej forme, takze alkohol bol metlou, ktorá u nich obcas zametala a Tánina matka to samozrejme trpezlivo znášala, aj ked boli sem-tam riadne búrky v podobe rodinných hádok kvôli alkoholu. Argumentom vzdy bolo, ze majú všetko co potrebujú a on nie je ozranom, spolocensky si vypije a robí dalej.

Tatiana vychodila základnú i strednú školu, zamestnala sa ako sekretárka v podniku a študovala vecerne dalej... v práci jej nadbiehalo vela muzov, bola prítazlivá... I obtazovanie šéfom bolo, no dokázala sa tomu ubránit prestupom do inej práce a na iné miesto bez toho, aby šéfovi nieco povedala. Vyhovorila sa na chorú starú mamu, ku ktorej dochádzala 60 kilometrov, ked bolo treba a on jej to neumoznil, u nového zamestnávatela dostala tú výhodu, ze mohla cestovat k starej matke.

Písala mi o obtazovaní šéfom a o cestách k starej mame, ako o chodení do "iného sveta", pretoze na "sele" - v dedine nebola vybudovaná cesta, iba prašná a ked naprsalo, tak sa tam dostala iba peso alebo na konoch, ak bol v nedalekej obci na zeleznicnej stanici nejaký clovek zo "sela". Tam sa cítila dobre, starú mamku milovala viac ako kohokolvek z rodiny a ked zomrela, smútok ju opantal na dlhý cas a nevedela sa s tým vyrovnat.

Tatiana bola mladá, citlivá, vnímavá a naivná dievcina, držali ju doma nakrátko, tak len co dospela, zacala chodit na zábavy s dvoma kamarátkami a zapácilo sa jej to, ako každému mladému cloveku. Stretla chalana, zalúbila sa do neho, chodili spolu skoro rok a schylovalo sa k svadbe, ale... pred svadbou zistila, že je chlapec pomerne panovacný, presadzuje iba svoju vôlu a svoje názory, nepripúšta kompromisy a trvá na tom, aby sa konala svadba iba so svedkami a nie dva dni, ako je zvykom vo volgogradskej oblasti, ale iba jedno popoludnie a vecer v kruhu najbližších. Bola jedinou dcérou svojich rodicov na strane jednej a na strane druhej si vážila tradíciu a chcela mat svadbu tak, ako sa konávala svadby u nich.

Už mala svadobné šaty ušité a aj na prezlecenie po polnoci... ked tak tvrdohlavo trval na tom, že nechce mat na svadbe okrem rodicov a súrodencov nikoho druhého a odišiel od nej nahnevaný, ani ju nepobozkal na rozlúcku... povedala dost, radšej sa s ním rozídem pred svadbou, ako potom znášat jeho tvrdohlavost a panovacnost...

Rozišla sa s ním, šaty predala a po výcitkách zo strany matky a otca sa odstahovala do nového bytu, ktorý jej kúpili rodicia pred svadbou a kde by bola bývala so svojim budúcim manželom. Tak sa zacala cesta do osamelosti a samoty v sebe s množstvom ludí okolo. Do jej bytu chodili známi kamaráti a kamarátky a využívali jej dobrotu a úrimnost, prajnost... Vždy ked prišli priniesli so sebou alkohol a kávu a u nej sa to vypilo, aj ona kúpila obcas, aj u nej prespali mnohí, kedže nemali sa ako dostat domov. Pomohla viacerým aj tak, že u nej docasne bývali, kým si našli podnájom alebo dostali intrák a podobne.

Jej najlepsia kamarátka Olga sa vydala a zistila, že už nemá nikoho blízkeho pri sebe a je síce s množstvom ludí, ale sa cíti strašne osamelá... písala mi smutné listy, uvažovala nahlas o samote a X krát som ju v duchu objala a privinula k hrudi... Zalúbila sa do jedného z partie a to sa jej stalo osudným. Oobskakoval ju, sluboval jej hory-doly... Otehotnela, ale nechcela sa za neho vydat... Tehotenstvo znášala tažko, bolo jej sústavne zle, odležala si zbytok tehotenstva v nemocnici, odkial mi v máji roku 1985 napísala:  "...mám zmiešané pocity, ale na bábo sa teším..."

.

Stalo sa...

dostala sa do partie, ktorá bola pre nu nie velmi vhodná, boli to chalani a dievcence, ktorí chodili do reštaurácii a krciem, popíjali, boli bez morálnych zábran a vyuzívali jej naivitu s túzbou po súrodeneckom vztahu ... Mnohí ju sklamali, zmizli jej drahé veci z bytu, požicané veci co mali od nej jej nevrátili, ale ich predali a kúpili si za ne alkohol... už nechcela mat takú partiu, ale život bez ludí si nevedela predstavit... dostala sa do krízy a nikoho nepúštala do bytu... natsali depresie pocas ktorých mi písala aj 10 stranové listy o všelicom možnom aj nemožnom...

V case, ked ju kamaráti a kamarátky sklamávali, mala nedorozumenia aj s matkou, ktorá videla, ako sa jej dcéra zenie do nestastia, zostáva apatická až lahostajná, nechce pocúvat dohováranie s dobrými radami atd...

Tu je na fotografii s jednou babou z partie... Jej matka mi písala vtedy list, aby som jej nejako dohovorila, ze uz iba moje listy cíta a place a nechce komunikovat s nikým... bola bezradná a nevedela svojej dcére pomôct...

Tatiana mi písala, ze si bez muža vie predstavit zivot, ale jej je strašne... alkohol bol silnejší od jej priatela a aj od nej, ziarlila, ze on sedí v reštauráciách s kamarátkami a ona je doma sama so synom...

Vecer, ked syn zaspal, chodila za ním do krcmy, prosila a volala ho domov k synkovi, nakoniec to vzdy dopadlo tak, ze s nim vypila niekolko poldecákov a domov prichádzali rozvadení, bola velmi neštastná, ked sa nenaplnili jeho sluby, ze prestane pit a zamestná sa niekde ako zvárac, co bola jeho profesia, aby uzivil rodinu... Matka (i s otcom) jej v tom case pomáhala ako mohla, platila aj úcty za elektrinu, vnukovi kupovala veci na oblecenie... brala si ho k sebe domov, ked bolo treba...

no Tatiana nebola o nic stastnejsia, upadala, dostávala sa do depresií a zistila, že nemá už žiadne kamarátky, tie co mala v partii, boli slobodné a sedávali v restauráciách dalej s otcom jej syna a on nadviazal vztah aj s jednou z nich, vyspal sa s nou viac krát..., co cítila ako strašnú zradu, poníženie a svinstvo... hanba, bolest, smútok, hnev a zloba ju ovládali tak, ze isla za svojou bývalou kamarátkou a vynadala jej s tým, aby dala otcovi jej syna pokoj... co ale jej priatela rozzúrilo a zbil ju do krvi, musela íst na ošetrenie k lekárovi do nemocnice a tak sa jej syn stal svedkom domáceho násilia...

Uzatvorila sa do seba a strašne trpela... do práce chodila s monoklami a hovorila, že spadla... hanbila sa priznat k tomu, že ju jej priatel a otec jej syna bije, kˇd príde k nej v noci podgurážený z krcmy... zacala mysliet i na smrt... iba syn ju držal pri živote... narodil sa asi v máji 1985 (napísala mi z nemocnice krátky oznam o tom, že bude ležat do konca termínu k pôrodu a termín pôrodu mala na koniec mája roku 1985) - dnes by mal mat jej syn 23 rokov).

Z niekdajšej krásavice sa rokmi stala jedna "presmutná vrba..." Kamarátky, ktoré mala ešte pred tým, než sa dala s touto nevydarenou partiou lahostajných sebcov dokopy, ju lutovali a obcas niektorá z nich za nou zašla, radili jej rozchod s otcom jej syna,..

V tom case mi napísala, ze ona si už bez otca svojho syna nevie život predstavit, aj ked pije a má druhú ženskú, že ho stále miluje a nevie ako dalej zit, lebo jej zitie je také, že už nevládze žit ani s ním a ani bez neho... a odmlcala sa, prestala písat aj dopisy...

bola som znepokojená... po dlhšom case som napísala tri listy a vrátili mi ich spät, napokon som napísala na adresu jej rodicov, kde žila predtým...

Na moje zdesenie, prišla odpoved, ale od jej neštastnej, zúfalej matky...

Poslednú hádku s opitým otcom jej syna Tatiana neprežila, udrel ju viac krát a tak, že po silnej rane (boxoval za školu, ešte ako žiak, vedel velmi bolestivo udriet a vedel kam udriet, aby to bolelo) spadla na roh stola a bola na mieste mrtva. Praskla jej zadná cast lebky. Muž po tomto krutom cine ušiel, syn zostal sám s mrtvou matkou, krical, susedia pribehli mysliac si, že to dieta niekto reže nožom, zhrození zavolali jej rodicov a políciu...

Polícia zistila, že vraha Tatiany videli nastupovat do vlaku smer Sibír, vyhlásili celoštátne pátranie...

Tatianin otec, ked uvidel svoju jedinú dcéru mrtvu, skolaboval tak, že sa z toho viac neprebral a na druhý den zomrel v nemocnici aj on. (Bol slabý na srdce).

Tatianina matka zostárla v priebehu troch dní tak, že zošedivela ako lipa a s vnúcikom odprevádzali na poslednej ceste svojich dvoch najbližších ludí. Po pohrebe sa stalo to, že aj ona z obrovského žialu zostala pripútaná k lôžku. Susedia sa starali o jej vnúcika v tom case, ale... sociálne oddelenie obvodu zaúradovalo a kedže stará matka nebola v stave zvládnut starostlivost o svojho vnuka, zobrali jej ho  a dali do Detského domova.

Zúfalá mi písala, ci by som si jej vnuka nemohla adoptovat a zobrat ho k sebe na Slovensko, lebo som bola jediná, ktorá mala jej dcéru aj s jej dietatom naozaj rada... aj som sa bola na to informovat, no bohužial v tom case to nebolo mozné zrealizovat vonkoncom.

Este som dostala jeden dopis od nej, písala, že vraha jej dcéry chytili, že si odsedí v base pár rokov a bude si užívat život dalej a jej dcéru a muža jej už nikto nevráti, že je sama, opustená a nemôže sa starat už ani o svojho vnuka, lebo jej ho nedajú, vraj nie je psychicky v poriadku... a jej vnuka tam nemá nikto rád tak, ako ho má ona, už len on jej zostal a nemôže za ním ani chodit ako by chcela... list bol zmácaný jej slzami... a nielen jej...

 Tatiana kruto zaplatila za to, že zostávala s opilcom, ktorý ju viedol do pekla a ktorému stále naivne chcela verit... mala som ju velmi rada, bolo to spontánne úprimné dievca a mojim trom synom vždy poslala nejakú malickost v balícku, mala rada deti a chcela mat aspon tri ako mám ja (poslala som jej fotku, ktorú si doma dala zarámovat a mala ju na nocnom stolíku), tak mi písala o svojich snoch a predstavách do budúcnosti... nestalo sa tak...

Toto je tá fotka - sme pri pomníku padlých na Jankovom vrsku.

Je mi smutno z toho, že takto tragicky, neštastne a predcasne musela ukoncit svoj mladý život. Zostáva v mojich spomienkach ako dobré dievca, ktoré sa dostalo do nevhodnej partie a zalúbilo sa do nehodného cloveka zíduc dolu na jeho úroven a topiac sa v jeho svete (v ktorom on bol doma) tak, až sa celkom utopila a znicila.

Jej syn je už urcite vonku z Detského domova, neviem nic viac o jeho osude, ani to, ci Tatianina matka ešte žije... Listy sa mi vrátili spät s tým, že je adresát neznámy. Tatiana mi svoje fotky už neposielala, ked bola v partii nehodných ludí, hoci som ju poprosila, aby mi nejaké poslala. Odvetila, že by som ju už ani nepoznala, že to už nie je ona, ale niekto cudzí a preto mi fotky ani nepošle. Písala som jej stále na adresu

Tatiana Orlova,  ul.Mira 2/kv.59,

400066 Volgograd a na adresu:

ul.Rokosovskogo 24-a/kv. 139

Prosila som dalšie kamarátky z Ruska (redaktorku novín z Charkova, maskérku z Leningradu), aby Táninu matku našli, nezávisle od seba sa informovali a dostala som rovnakú odpoved - bezvýsledne, nebývala na adrese, kde žila, susedy nevedeli kde odišla bývat a na úrade nedali adresu, lebo ju nehladajú jej príbuzní, ale cudzí ludia a im adresu nesmú dat... byrokratický šimel úraduje všade na svete, takže neviem viac nic o osude starej matky a jej vnuka. Možno Tatianina matka odišla do domu svojich rodicov, kde ale adresu nemám...

Tatiana, v srdci mi zostalo po Tebe prázdne miesto...

Česť jej pamiatke!

   

Milovala lúčne kvety margarétky...

P.S.

Dostala som od nej viac ako 500 dopisov za takmer 10 rokov... pri stahovaní sa v chalupe z poschodia dolu na prízemie sme dávali papier do zberu, omylom odniesli aj dve zviazané kôpky, takmer štyristo listov. Tretia kôpka, v ktorej je 102 listov zostala v mojej izbe... je mi luto, že listy sú už prec v nenávratne tak, ako jej mladý, nenaplnený život...

Jedna strana z jej 6 stranového listu, ktorý bol napísaný v novembri roku 1976. S Tatianou som si zacala dopisovat zaciatkom roku 1976 (napísala som jednej dievcine Olinke z Volgogradu, ktorej adresa bola v casopise "Socialistický dnešok" a tá mi neodpovedala, ale napísala mi jej kamarátka Tatiana).   Dakujem Bohu zato, že som ju mohla poznat tak, ako ju nepoznal nikto iný...

Mala talent a mohla z nej byt dobrá módna návrhárka.... ked otehotnela, prerušila štúdium a už sa k nemu viac nedostala, vysokú školu nedokoncila a navštívila ju smrt z ruk svojho neverného milého, otca svojho syna...

PRIATEĽSTVO

Láska a priateľstvo sa vylučujú
Medzi priateľmi je všetko spoločné
Kto rád haní, nie je nadaný k priateľstvu
Len v nešťastí sa spozná pravé priateľstvo
Šťastie priateľa získava, nešťastie preveruje
Prospech z priateľskej úsluhy je úsluha sama
V súkromí priateľov trestajú, verejne chvália
Priateľské služby sa neúčtujú. České príslovie
Nepríde jediný priateľ k tomu, kto nemá už nič
Priateľstvo môže byť len medzi dobrými ľuďmi
Dobrá rada je nejpoužívanejšou mincou. Bierce
Vyrábaš si nové priateľstvá, nezabúdaj na staré
Tiež chcieť a tiež nechcieť, to je pevné priateľstvo
Sebe dobre robí, kto robí dobre svojim priateľom
Ach milí priatelia! Priatelia neexistujú. Aristoteles
Človek umiera toľkokrát, koľkokrát stratí priateľov
Človek, to sú jeho styky, ktorí rád udržuje. Euripides
Niekto má to šťastie, že má schopnosť byť priateľom
Priateľ miluje vždy, v nešťastí sa stáva bratom. Biblia
Ozajstný priateľ vie o tebe všetko a predsa Ťa má rád.
S priateľmi je dobré mať krátke účty a dlhé priateľstvá
Neochraňuj sa plotom, radšej priateľmi. České príslovie
Podaj priateľom ruku, ale nemaj pri tom zatvorené prsty
Žiadny dom nie je tak malý, aby neukryl mnoho priateľov
Pred nadviazaním priateľstva rozvažuj, po nadviazaní ver
V nešťastí poznáš priateľa. Aristotle (384 p.n.l. - 322 p.n.l.)
Ak chceš stratiť priateľa, požičaj mu peniaze. J.A.Komenský
Človek zomiera toľkokrát, koľkokrát stratil priateľov. Bacon
Zo všetkých storočí bývajú uvádzané tri až štyri priateľské dvojice
Všetko čo chceme je niekto kto nás bude počúvať.  Franklin P. Jones
Dobrý priateľ prinesie piecku, keď svet zasype sneh. čínske príslovie
Priateľstvo, ktoré mohlo skončiť, nebolo nikdy pravým priateľstvom
Človek sa utešuje mnohými priateľmi, ak nenašiel jediného. P.Bonnard
Priateľstvo je, keď môžete človeku o sebe povedať všetko, i to najhoršie
Keď priateľstvo nezviazala múdrosť, môže ho bláznivosť ľahko rozviazať
Podaj priateľovi ruku, ale nemaj pritom zavretú dlaň. Diogenes Laertský
Nešťastie má tu dobrú stránku, že nás učí poznávať skutočných priateľov
Kto je priateľ ? Prvý človek, ktorý prichádza, keď celý svet odišiel. Marden
Priateľom je ten, kto o vás vie všetko a má vás stále rovnako rád. Hubbard
Chovajme sa ku svojím priateľom tak, ako si prajme, aby sa oni chovali k nám
Zabúdať na staré priateľstvá pre nové je ako vymieňať plody za kvety. Cicero
Nič nezmení váš názor na priateľa viac ako úspech - váš alebo jeho.  Hugh Elliott
Nikdy nevysvetľujte, priatelia to nepotrebujú a nepriatelia vám bez toho neuveria
Jeden nepriateľ môže zraniť skôr, než desať priateľov pre teba urobí niečo dobrého
Zbytočne dlho hovoríme, aby sme odmietli: druhý počuje zo všetkého iba - nie! Gorthe
Priateľstvo jedného múdreho je lepšie než priateľstvo všetkých nerozumných. Démokritos
S akým človekom sa stýkame po väčšinu dňa, takým sa nevyhnutne staneme sami. Antifon
Kolísanie šťasteny testuje spoľahlivosť priateľov. Cicero (106 p.n.l. - 43 p.n.l.), De Amicitia
Najoddanejší priatelia sú ako psi - keď im budete neustále ubližovať, nakoniec vás pohryzú.
Falošný priateľ je horší ako nepriateľ. Nepriateľa sa strániš, ale priateľovi veríš. L.N.Tolstoj
Ak charakter muža dobre nepoznáte, pozrite sa na jeho priateľov.  Jane Austen (1775 - 1817)
Keby všetci ľudia vedeli, čo jedny hovoria o druhých, neexistovali by na svete ani štyria priatelia.
Máloktoré priateľstvo by vydržalo, keby každý vedel, čo o ňom hovoria za chrbtom jeho priatelia.
Neodhaľujeme priateľom svoje srdce až na dno, preto, že by sme si neboli istí priateľmi, alebo sebou
Vždy chcem vedieť všetko o svojich nových priateľoch a nič o tých starých. Oscar Wilde (1854 - 1900)
Nevysvetľuj, tvoji priatelia to nepotrebujú a nepriatelia by ti aj tak neverili.  Elbert Hubbard (1856 - 1915)


Pri nadväzovaní priateľstiev dôkladne prihliadaj k tomu, aby si nezačal milovať človeka, ktorého by si raz mohol nenávidieť

Za dva mesiace môžeš získať viac priateľov tým, že sa budeš zaujímať o iných ľudí môžeš získať za dva roky tým, že sa budeš usilovať o to, aby sa iní ľudia zaujímali o teba.  (Dale Carnegie)

Moja mama vravievala, že neexistujú cudzí ľudia, len priatelia, ktorých sme ešte nestretli. Teraz žije v Austrálii v dome s s najvyššým zabezpečením.  (Dame Edna Everage)

Nie všetci chudobní ľudia musia byť zlými priateľmi, rovnako tak nie všetci bohatí priatelia majú obohacujúci vplyv na naše životy. Starostlivo skúmajte svojich priateľov. (Jim Rohn)

Priateľstvo spoznám podľa toho, že nikdy nemôže sklamať, pravú lásku podľa toho, že nikdy nemôže byť podvedená. (Saint Exupery)

Smutným údelom kráľov a krásnych žien je, že v dave lichotníkov, ktorý ich obklopuje, nemôžu nájsť priateľa.
(Stendhal)

Keď sa nám vodí dobre, priatelia nás poznajú; keď sa nám vodí zle, vtedy spoznáme zase my svojich priateľov.
(Collins)

Na svete sú tri druhy priateľov? Tí, ktorí vás majú radi, tí, ktorým ste ľahostajní a tí, ktorí vás nenávidia. (Chamfort)

Dobrý priateľ ti povie čo ti je v priebehu minúty. Po tom čo ti to povie, nemusí už vyzerať ako taký dobrý priateľ. (Arthur Brisbane)


Klikni a vypočuj si:

http://www.wafusa.org/gallery/slideshows/moscow_slideshow2.html

http://www.wafusa.org/gallery/slideshows/fatima1.html

ODKAZY
na  www stránky

Obec Horné Chlebany: http://www.sweb.cz/hornechlebany  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.land.ru/  ;
CBRSK Horné Chlebany :
http://www.cbrsk.php5.sk/  ;
Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz/ ;
Jánska noc :
http://byliny.krovatka.su/ ;
Vianoce :
http://vianocesk.wz.cz/  ;
Svadba:
http://svadbask.unas.cz/ ;
Veľká noc:
http://cbrsk2.pisem.net/ ;
Vianoce :
http://www.cbrsk3.pisem.net/  ;
Pani Príroda :
http://www.agika.szm.com/  ;
Milovaná príroda :
http://www.cezmina.szm.sk/  ;
CB rádioamatérske hobby :
http://cbrsk.euweb.cz/  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz/  ;
CB rádioamatérske hobby :
http://www.sweb.cz/agnesa  ;
Svadba Chlebany:
http://www.svadba-chlebany.land.ru/  ;
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.pisem.net/  ;
Veľká noc:
http://www.eufrosyne.szm.com/  ;
Jánska noc :
http://www.cbjanskanoc.ic.cz/  ;
Príroda :
http://eufrosyne.wz.cz/  ;
Vianoce :
http://vianocesk.ic.cz/  ;
Veľká noc :
http://velkanoc.czweb.org/

cezmin@azet.sk

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

.