wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

 

 

 
 

 

 

Listina o zložených skúškach pôrodnej babice  Márie Červenej rodenej Danišovej z obce Veľké Bedzany vydaná v roku 1908 v Nitre, napísaná vo vtedajšom povinnom písomnom jazyku - maďarčine.

 
 
 

.Rodinné sviatky - tradícia

Slovieni, Slovania, Slováci a ich ženy

Autor: Anežka Vražbová

V jednej starej Juhoslovanskej povesti „o bohatierovi kráľovičovi Markovi“ sa hovorí, ako mladá žena porodila v noci synka. Ráno ho vykúpala a chystala sa prať prádielko, ale namiesto toho vyhovela svojím dvom švagrinám a išla s obedom na stavbu hradu, kde bola zamurovaná. Samotný dej povesti nás zaujíma menej, skôr nás zaujíma, že mladá žena starých čias hneď po pôrode vykonávala všetky práce okolo dieťaťa a v dome a cítila sa zdravá, bez ťažkostí, takže neodmietla výpomoc švagrinám, ktoré sa vyhovorili na bolesť hlavy a ruky, pretože vedeli, čo tú, ktorá obed prinesie, čaká na hrade.

Môžeme sa domnievať, že rovnaké zdravie a pracovitosť boli všeobecne vlastné aj pre ženy starých Slovienov a Slovanov a že pôrod i šestonedelie neboli pre novorodičku časom odpočinku, kľudu, ale súčasťou všedného života so všetkými povinnosťami a úkonmi. Samozrejme - keď k tomu pripočítame - že žena vlastne rodila sama a bez pomoci, a že hygiena nebola takmer žiadna, nemôžeme sa diviť, že ženy zomierali pri pôrodoch alebo krátko po pôrode. K Slovienom (na Slovensko) sa dostal „občiansky Zákonník“ z Byzancie na základe žiadosti kráľa Rastislava, ktorý napísal:

-Pošli nám, vznešený cisár, biskupa učiteľa takého, čo by nás vo viere kresťanskej pozdvihol tak, aby sa to stalo príkladom aj pre iné krajiny. Veď od vás z Byzancie, vždy dobrý zákon vychádza...“

V úvode Zákona sa pripomína jeho vzor a podstata – tzv. Ekloga, zbierka byzantského práva z 8.stor. Ako právnici zistili, tresty v ňom sú veľmi prísne a aj preto sa azda tak dôsledne nepoužíval. Z tridsiatich dvoch kapitol až jedenásť hovorí o manželstve, rozluke, nevere, krvismilstve a p. Dospelosť dievčaťa – podľa Zákona – sa dosahovala už v trinástich (13) rokoch!!!

Ľudová a národná kultúra s duchovnou má veľa spoločných prvkov a analógiu s európskymi a inoeurópskymi kultúrami. Tradičná ľudová kultúra je bohatá a všestranná na základe duchovnej, materiálnej a spoločenskej činnosti. V uvedených základoch sa vyvíjajú vyvážené vzťahy ústiace do zvyklosloví.

V starších dobách bolo rovnako dôležité pôdu obrábať ako vykonávať obradné úkony ako napr. príprava pôdy na sejbu, žatva a p. a ku tomu magické úkony. Ľudové vinše mali priaznivo ovplyvňovať výsledky práce rúk poľnohospodárov i remeselníkov. Zvyky sa stali neodmysliteľnou súčasťou pracovných činností roku a obsahovali zložky, predovšetkým obetnú, magickú, vešteckú, hygienickú, sociálnu, zábavnú, spoločenskú, reprezentačnú a i. Tieto úkony a zložky podliehali vývoju, svetonázorovým prúdom a princípom poznania, takže sa menili, pretvárali, ale i zanikali. Z dôvodu uzavretosti jednotlivých lokalít Slovenska nastávali zmeny s diferenciáciami obsahovej stránky zvykov. Na pretváranie obsahu zvykov vplývalo kresťanské učenie s boshoslovím, iné kultúry vrstiev ako napr. remeselnícke a samozrejme inoetnické kultúry.

KRST A ĽUDOVÉ ZVYKY

Narodenie dieťaťa a krst

Rodinné obrady a zvyky sú základnou zložkou obradov a zvykov. Práve zvyky súvisia s narodením a úmrtím a patria príčin dodnes k určite najstarším a súčasne aj k najstabilnejším. Ich základné funkcie sa menili veľmi pomaly a cez storočia sa hromadili úkony spočívajúce v rovnakej funkcii.
Obrady, zvyky a poverové úkony s predstavami predchádzali narodenie človeka. Časť z nich vychádzala z predstavy, že na dieťa sa môže preniesť podoba zvieraťa i človeka, ak sa samodruhá žena stretne s nimi a zahľadí sa im priamo do očí, stretnú sa im pohľady. I z tohoto dôvodu existovali rôzne príkazy a zákazy, ktoré sa donedávna, ešte v 20.stor. dodržiavali. Jednym zo zákazov bolo vychádzanie samodruhej ženy von. Samodruhá sa nesmela voľne pohybovať po vonku, nesmela vychádzať von hlavne po zatmení slnka, lebo by ju odvliekli strigy, bosorky, zlí duchovia a ublížili by jej plodu, znetvorili by ho, poškodili na zdraví tela a ducha. Ak vyšla von, musel s ňou byť jej manžel. Samodruhá žena sa nesmela zbytočne pohybovať vonku, lebo jej prítomnosť neprinášala nikomu šťastie, skôr smolu a nešťastie. Keď si napríklad sadla do voza, musela sa otočiť zadkom ku koňom, lebo sa verilo, že buď sa pokazí voz alebo sa niečo stane koňovi alebo kočišovi. Alebo ak prišla náhodou na zábavu, určite sa mládenci pobili, či keď prišla do nejakej rodiny, určite sa pohnevajú. Musela si dávať pozor, aby neublížila žiadnemu zvieraťu, lebo by trest za to postihol jej dieťa v lone. Nesmela kopnúť a ani udrieť psa, či mačku, lebo by bolo dieťa chlpaté na bruchu a mohlo by mať chlp v pupku a ranu na ňom. Napríklad, ak udrela žabu, tak malo dieťa zrastené prsty, alebo enormne vypúlené oči, dengľavé nohy a podobne.
Napríklad, keď sa dieťa narodilo „vadné“, hľadalo sa vysvetlenie v príhodách jeho matky počas tehotenstva. Keď tehotná žena – samodruhá - videla požiar, tak na tele dieťaťa sa objavia červené škvrny, kde sa v tej chvíli ona chytila, čiže priamy dotyk a prenos v kritickej chvíli, obzvlášť keď sa v tej chvíli zľakla. Verilo sa, že určite bude dieťa poznačené „plameňom“. Taký fľak nazývali „plameň“ Keď sa tehotná žena zahľadela na kaliku, dokaličeného, špatného človeka, podľa predstáv starých ľudí sa jej narodilo špatné dieťa. Naopak, keď sa často pozerala na pekného človeka, tak sa jej narodilo pekné dieťa. Keď mala chuť na malinu, jahodu, čerešňu a pod. a nemohla to mať, ostal dieťaťu na tele znak rovnakého tvaru tam, kde sa v tej chvíli chytila. Tak sa chytala na zadnú časť tela, keď mala na niečo chuť, aby to bolo na najmenej viditeľnom mieste. Napríklad, keď si utrela o seba mokré ruky a nie do uteráka, vlhkosť sa preniesla na dieťa v podobe mokrých lišajov a dieťa bolo špatné, pupencovité, so zápalmi kože, tomu sa verilo ešte v 20.storočí. Keď dostala chuť na nejaké jedlo a nemala ho, tak sa podoba tohto jedla vyhodila na tele dieťaťa, preto sa tehotná žena rýchlo chytila opasku na bruchu, aby to nebolo na viditeľnom mieste a obvykle, keď tehotná žena prišla do domu, vždy ju domáci ponúkli tým čo varili a mali, aby „nezabažala“ a dieťa nebolo tým poznačené.
Babka Gálisová z Dolných Chlebian, Vatrsková z Prašíc, Filipejová, Komová, Danišová a Gašparíková z Veľkých Bedzian, Mikulášová, Kúdelová a Bajzíková z H. Chlebian mi nezávisle na sebe rozprávali, že ak chcela mať samodruhá žena pekné decko, tak mala vystihnúť posledný spln mesiaca pred pôrodom a vtedy sa umyť tečúcou vodou z potoka. Verilo sa, že sa narodí syn, keď chlap vloží sekeru pod posteľ a keď chceli mať dcéru, tak žena vložila pod vankúš čepiec alebo ručník.
Panovala predstava, bežná u všetkých národov, že žena je v určitých obdobiach (menštruácia, gravidita) v onom magickom zmysle nečistá. Ďalšia predstava vychádzala z toho, aké má budúca rodička chute a nálady, čo malo vplyv na dieťa. Keď bola smutná, malo sa jej narodiť plačlivé dieťa. Napríklad, keď sa narodili v rodine dvojčatá, bolo to skôr hanou pre celú rodinu a nie pýchou pre otca, preto matka v tehotenstve nemala jesť zrastené slivky ani žiadne také ovocie, aby neporodila dvojčatá a viac detí naraz.

Moje "geminy" - dvojčence Henrich a Imrich

1.apríl (duben) Deň vtákov!

Tradovalo sa, že samodruhá žena je bezbranná a zlé sily usilujú o to, aby ju a jej dieťa poškodili. Ďalšia z predstáv bola, že samodruhá žena privoláva nešťastie a nemala chodiť do cudzích domov. Z dôvodu jej bezbrannosti voči zlu a démonom musela byť rodička oddelená od domácnosti tak, že mala vyhradené miesto za plachtou v kúte domu. V obci pretrvával zvyk až do začiatku 20.stor., dávanie cesnaku a bylín pod posteľ, okiadzanie rodičky dymom zo žeravých uhlíkov a ochranných bylín. Keď nemohla porodiť dieťa nastalo pripichovanie „zápiniek“ a ihiel na plachtu rodičky, aby jej nemohli démoni a zlé sily ublížiť. Verilo sa, že strigy a démoni sa na kove popichajú a dajú rodičke pokoj.
Obvykle pri pôrode pomáhala matka samodruhej a krstná matka. Približne v rokoch 1770-1780 podľa vrchnostenského nariadenia, teda od druhej polovice 18.stor., pri pôrodoch pomáhali iba ženy - baby. Mohli „babiť“. Z toho vznikol názov „babica“. K tomu, aby mohli „babiť“ museli urobiť skúšky pred komisiou. Aj keď mali skúšky, predsa len sa nemohli ubrániť magickým úkonom zažitým v dedinskej komunite.
Ešte v začiatkoch päťdesiatych rokov rodili ženy doma a nie v nemocnici. Do nemocnice boli odvezené iba „ťažko rodiace ženy“. Domáci privolávali k rodičke staršiu ženu z rodiny alebo „babicu“ Márgitu Kúdelovú z Dolných Chlebian (za prvej Československej republiky i za Slovenského štátu). Vo Veľkých Bedzanoch robila celoživotne „babicu“ Mária Červená rod. Danišová, čiže viac ako 50 rokov svojho života. Funkcia „babice“ bola celoživotná. Nato, aby mohla robiť „babicu“, absolvovala kurz a zdarma chodila vypomáhať do nemocnice kvôli praktickým skúsenostiam pod dohľadom odborníka. Takéto potvrdenie o skúškach „babice“ som získala od pani Čerevenej z Veľkých Bedzian, je z roku 1908.

Po roku 1945 sa privolávala „babica“ (po novom pôrodná asistentka), z obce Krušovce, ktorá v prípade komplikácií rozkázala privolať lekára zo Žabokriek nad Nitrou, do obvodu ktorého patrila i obec Horné Chlebany. Obvodom „babice“ Kubrickej z Krušoviec (po roku 1945) Kúdelovej z Dolných Chlebian a pani Margity zo Solčianok boli obce Krušovce, Dolné Chlebany, Horné Chlebany a Solčianky. Pre lekára museli ísť domáci vozom alebo prišiel lekár na svojom koči, keď ho „babica“ informovala o predpokladaných komplikáciách. Pre lekára sa v ťažkých prípadoch chodilo aj do topoľčianskej nemocnice a veľmi vážne prípady bolo odvážané do vojenskej nemocnice v Nitre. Neskôr bola preprava na bicykli alebo autom. Lekár rozhodol o tom, či je nutný prevoz do nemocnice. Bolo zaužívané hovoriť: „Keď žena musí rodiť v nemocnici, tak je zle a „asi“ zomrie ona alebo dieťa“.
Podľa predstavy bolo tak, že ťažko rodiaca žena musí mať všetko na sebe uvoľnené a aj v miestnosti kde rodí, lebo dieťa sa preto nemôže narodiť, je uväznené, uviazané, zatvorené. Rodičke preto porozpletali dlhé vlasy, rozviazali všetky uzle čo sa nachádzali v miestnosti, dali dolu z prsta obrúčku, odomkli truhlica či skriňu, aby bolo všetko voľné a dieťa mohlo ísť na svet. Z predstavy, že v matkinom lone drží dieťa zlá, negatívna a nečistá sila, snažili sa liečivými bylinami urýchliť pôrod. Bola bezbranná a preto musela rodiť potme, alebo len pri sviečke za plachtou v rohu miestnosti. Rodičku volali voľakedy aj „kútnica“, keďže rodila väčšinou „v kúte izby“ – rohu miestnosti. Ženy rodili iba doma.
Keď rodička priviedla na svet dieťa a kričalo, znamenalo to, že bude zdravé a bude dlho žiť. K tomu sa ešte pridala predpoveď, že bude raz dobrý spevák, keď hneď po príchode na svet „silno plače“. Nešťastné malo byť dieťa, ktoré sa narodilo o polnoci alebo na pravé poludnie. Najnepriaznivejším dňom roka na pôrod bol Veľký piatok a najšťastnejším dňom pôrodu mal byť Štedrý večer. V apríli narodené dieťa vraj bude pochabé a „divoké“, nestále, vrtošivé a májové dieťa vraj skoro ošedivie, lebo sa tehotná matka často pozerá na bielo ukvitnuté stromy. Deti, ktoré sa narodili v sobotu a v nedeľu mali byť podľa predpovedí starých materí šťastné a bohaté, ale tie, čo sa narodili v strede týždňa budú určite výrečné  a čo sa narodili v piatok, tie budú naisto veľmi nešťastné v živote. Dieťa, ktoré hneď po pôrode zatína pästičky bude skúpe v živote a dieťa, ktoré má zrastené obočie bude mať silu a ľahko z jeho pohľadu iným „príde zočí“. Keď sa narodilo dieťa majúce viac chlpov po tele, napr. na pleciach, hrudi, chrbte i tvári, vtedy „babica“ hovorila: „Nenarodilo si sa nám bohaté, ale chlpaté a máme ťa radi také, aké si. Koľko chlpov, toľko grošov raz získaš!“ Kým nebolo dieťa pokrstené, nesmelo zostať ani an chvíľu samé, aby ho strigy nevymenili. Za vymenené sa považovalo tzv. „podvrženec“, každé zaostalé a inak choré dieťa. S takýmto „podvžencom“ mala matka opatrne a veľmi šetrne zaobchádzať, lebo ako ona s ním bude zaobchádzať, tak budú zaobchádzať strigy s jej dieťaťom. Verilo sa, že siedmy syn v rodine bude mať liečiteľské schopnosti a bude rozumieť prírode. Magická sila čísla sedem je zažitá dodnes. Verilo sa, že ak sa dieťa uvidí v zrkadle, nenaučí sa poriadne rozprávať a bude koktavé alebo onemie. Vraj skracovaním nechtov sa novorodencovi skracuje život a tak nesmeli malému dieťaťu strihať nechty skoro až do veku jedného roka a z toho istého dôvodu dieťaťu nestrihali ani vlasy.
Z histórie je známe, že sa narodené deti pred storočiami, konkrétne výnosom z roku 796, mohli krstiť iba dva krát v roku. V 16. storočí sa to zmenilo a krstili sa deti dva - tri dni po narodení. Keďže sa robili magické očistné kúpele dieťaťa a žena nesmela výjsť von po dobu 3 až 6 týždňov po pôrode, tieto termíny sa nedodržiavali.
V posledných storočiach sa u nás konal krst v najbližšiu nedeľu po pôrode. Krstná matka obliekla dieťa, dala mu do vankúša groš, strúčik cesnaku a trocha soli do vrecka a pred dvere sa dalo náradie. Keď bol chlapec, tak sa na prah položila reťaz alebo cep, sekera, aby bol zdravý a silný a keď to bolo dievča, tak sa dala kúdela alebo aj knižka, či kalendár, aby bola múdra a schopná gazdiná z nej, keď vyrastie. Pred dvere sa kládlo aj rôzne náradie, keď otec chcel, aby bol zo syna majster určitého remesla. Keď sa narodilo dieťa v rodine kováča a ten chcel mať zo syna tiež kováča, dal na prah dverí železnú podkovu a klince, aby ich kmotra prekročila s dieťaťom.
Matka nesmela ísť krstiť dieťa do kostola, musela byť doma v kútnici za plachtou až do „vácky, vádzky“, lebo bola v moci zlých síl, tak sa to hovorievalo. „Vádzka“ je uvedenie šestonedielky do kostola pánom farárom po dobe 6 týždňov. Z toho je výraz „šestonedieľka, šestinedieľka“ - šesť nedelí po pôrode. O uvádzaní rodičiek do kostola sú záznamy vo farských vizitáciách, kde sa píše o poplatkoch za uvedenie rodičky do kostola, „vádzku“. Keď odchádzala do kostola, bolo zvykom položiť pred prah dverí žeravé uhlíky, ako ochranný symbol, alebo pohár vody, či domáce vajíčko od bielej sliepky. Matka to musela prekročiť. Týmto aktom sa končila izolácia rodičky a mohla vyjsť z domu, obvykle to bolo na pole za prácou.

Krstiny

Rodný list Margity Medovej z obdobia Československej republiky roku 1956.
Vypísaný je v matrike Farského úradu cirkvi v Krušovciach.



Z obdobia prvej Slovenskej republiky roku 1943 je výpis rodného listu
Rudolfa Medu nar. v roku 1919.

Listina z r.1943 o platbe pôrodnej babe Margite Kúdelovej z Dolných Chlebian.

Keď sa dieťa narodilo, jeho otec išiel s radostníkom k budúcemu kmotrovi a kmotre a k rodičom manželky - rodičky. Krstiny sa stali honosnou hostinou so štedrým obdarovávaním novorodeniatok. Napríklad v 18.stor.bol vrchnostenský príkaz, že na poddanských krstinách sú dovolené len dva druhy jedál a dva páry hostí. A to boli na krstinách len kmotrovci a rodičia nevesty. Kmotra mala obdarovať novorodenca iba jedným alebo dvoma grošmi, čo sa samozrejme nedodržiavalo a krstiny sa stali veľkou rodinnou udalosťou u príslušných rodín. Mnohí poddaní sa tak zadlžovali, len aby bolo na krstiny. Bolo zvykom, že aj kmotrovci, ktorých už mali, známi a susedia boli pozývaní. (Pretrvalo to až dodnes). Zväčša sa darovali poživatiny ako napr. sliepku na polievku pre rodičku, aby mala mlieka, múka a med na sladkosti, mak, orechy a p. Nosili naturálie a dostali za to výslužku z krstín. Na krstiny sa pozýval aj pán farár. V uvedenom 18.stor., na jeho sklonku, bol v krušovskej farnosti farárom Alexander Rudnay, cirkevná osobnosť, ktorý upozorňoval svoje ovečky na zbytočnosť prepychových hostín tak, ako aj páni Krušovskovci žijúci v našej obci Horné Chlebany.
 

Gynekológia

Lekárske nástroje

používané na gynekológii pri rôznych vyšetreniach, operáciách a zákrokoch

(napríklad "operácia maternice, kliešťový pôrod a pod.")

INSTRUMENTS AND TOOLS USED IN SURGICAL ABORTION

Lekárske nástroje ORIGINÁL: http://www.abortioninstruments.com

Kliešťový pôrod som absolvovala s prvým synkom ako prvorodička a bolo to veľmi ťažké i bolestivé, ale chcela som mať a normálne porodiť deti ďalšie (nie operatívne cisárskym rezom), tak som všetko vydržala a po troch rokoch som porodila priam kozmickou rýchlosťou dvojčatá Imricha a Henricha, klistír mi nemuseli vôbec dávať, príroda sa o to stará sama a nie že treba dať rodičke klistír pred pôrodom, ako mi tvrdili, aby sa vraj dieťa nerodilo do výkalov... voda odišla, bolesti začali o pol dvanástej v noci, manžel išiel nájsť šoféra s autom, čo ma odvezie, prišiel  po trištvrte na dvanásť o pólnoci chceli ísť dvojčence na svet a to sme boli s autom rovno na námestí pri kostole v Topoľčanoch a o 00:05 hodine po polnoci som už bola na stole (stihla som ešte porozsvecovať všetky svetlá na izbách v pôrodnici, lebo som im hovorila, že nadlho neodchádzam z nemocnice domov na priepustku, že si to v noci prídem odrodiť a to bol PRVÝ APRÍL!!!)  a o 0:10 bolo prvé dvojča na svete a druhé desať minút po ňom a o jednej po polnoci už aj pozašívaná som mala "veget" a bolo veselo, lebo som nemala mená pre nich, rozhodnutie bolo také, ten ktorý bude mať čierne vlasy bude menom po otcovi a tomu druhému hľadal pán doktor adekvátne meno k menu Imrich a pristavila som ho na mesiaci júl, kde bol Henrich - keď som to meno začula, povedala som, rýmuje sa to, pasujú k sebe, sú to kráľovské mená, tak druhý bude Henrich - Imrich a Henrich. Nebola Henrietka, bol Henrich. Dvojvaječné, jeden bol čierny a druhý blonďák a aj krvnú skupinu má každý inú.

Abortion tonics date back to ancient times, and were common throughout the centuries. This cruel death by poisoning made the child suffer for weeks. Abortion instruments were used because the abortion tonics failed most of the time.

The Grantham Collection condemns all abortion-related violence.

ABORTION INSTRUMENTS THAT ARE BEING USED TODAY
The most gruesome medical instruments ever made were designed for abortion.

This is a new page, and many more abortion instruments will be added in the months to come.

Zdroj: Lekárske nástroje: http://www.abortioninstruments.com/

Šestorčatá narodené na Slovensku

R.  1787 sa v Lučenci v rodine Katonovcov narodili šestorčatá http://www.lucenec.sk/?id_menu=24037&firmy_slovenska_flag=0

Sicílčanka porodila zdravé šestorčatá rok 2000

Perugia - Malá medicínska senzácia sa odohrala v sobotu na poludnie v talianskom meste Perugia, kde 28-ročná Sicílčanka porodila šestorčatá - štyroch chlapcov a dve dievčatká. Každé zo šestorčiat, ktoré prišli na svet v 31. týždni tehotenstva cisárskym rezom, váži asi jeden kilogram. Na klinike zostali až kým nedosiahli hmotnosť 2,2 kilogramu. Pri pôrode šestorčiat pomáhalo celkom 35 lekárov a sestričiek. Sicílčanka brala predtým hormonálne prípravky na podporu plodnosti, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť viacnásobného pôrodu. http://www.cassovia.sk/korzar/

V Bahrajne šestorčatá v roku 2001

V metropole Bahrajnu sa v utorok cisárskym rezom narodili šestorčatá, štyri dievčatá a dvaja chlapci. Päť zo šiestich súrodencov váži 1140 gramov a má sa čulo k svetu, šieste bábätko je zatiaľ pod lekárskym dozorom kvôli nízkej pôrodnej hmotnosti, ktorá neprevyšuje 890 gramov. Matka šestorčiat má už štyri deti a tak jednym pôrodom sa jej rodinka rozšírila na desaťčlennú skupinu.  Posledný rekordný pôrod zaznamenali v Bahrajne v roku 1995, kedy sa narodili pätorčatá.
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=14.6.2001/
20348O&title=V%20Bahrajne%20sa%20narodili%20%9Aestor%E8at%E1%20%0D%0A

V Mexiku sa narodili šestorčatá - 6. júla 2005

V Mexiku, v meste Monterrey na severe krajiny, sa v utorok narodili šestorčatá, samé dievčatká. Šťastnou mamičkou je 25-ročná María Elena Vázquezová, ktorá rodila prvýkrát v živote. Deti  vážili od 1,1 do 1,3 kilogramu a najmenšie malo 38 centimetrov a najväčšie 41 centimetrov. Bábätká prišli na svet cisárskym rezom. Akonáhle sa narodilo prvé z dievčatiek, ostatné išli v minútových intervaloch za ňou. Deti museli ísť do inkubátorov. Rodičom okrem radosti pribudli aj nemalé starosti, pretože pochádzajú zo skromných pomerov. Nemocnica dokonca zverejnila výzvu, aby ľudia rodine pomohli.
http://spravy.pravda.sk/v-mexiku-sa-narodili-sestorcata-dnm-/sk_zaujima.asp?c=A050706_094728_sk_zaujima_p03

A takto sa narodili ŠESTORČATÁ

v roku 2007

Rekordné šestorčatá

V kanadskom Vancouveri sa narodili šestorčatá

Štyrom chlapčekom a dvom dievčatkám dala počas uplynulého víkendu život mamička v kanadskom Vancouveri. Pravdepodobne prvé šestorčatá v histórii Kanady sú živé, ich hmotnosť však bola veľmi nízka. Kompetentné zdravotnícke zdroje túto správu ani nepotvrdili, ani nepopreli s odvolaním sa na právo na ochranu súkromia. Prvé zo šestorčiat, ktoré sa narodili údajne v priebehu siedmeho mesiaca tehotenstva, prišlo na svet klasickou cestou, ďalšie za pomoci cisárskeho rezu. Šance novorodencov na prežitie sú vraj napriek hmotnosti okolo 800 gramov dobré. V kanadskej provincii Ontário sa v roku 1934 narodili pätorčatá, ktorých príchod na svet bol takou senzáciou, že za ich prezentáciu za sklenenou strechou vyberali vtedy od záujemcov vstupné. Na "detičky", ktoré sa neskôr objavili v troch hollywoodskych filmoch, sa prišli pozrieť asi tri milióny ľudí, a to nielen z Kanady. (09.01.2007)  http://www.zzz.sk/?clanok=1911

„Každý z nich je pre nás darom od Boha“

V DVOCH amerických štátoch prišli v priebehu 10 hodín na svet šestorčatá. Ide o zriedkavosť... Zdravotníci poukazujú na čoraz častejšie využívanie metód umelého oplodnenia, ktoré môže spôsobovať aj zvýšené percento rodenia napríklad aj šestorčiat. Brianna Morrisonová (24), ktorá užívala lieky na otehotnenie, v nedeľu porodila štyroch chlapcov a dve dievčatka. Pani Morrisonovej lekári radili na začiatku tehotenstva selektívnu redukciu na dva životaschopné plody, čo však odmietla. „Každý z nich je pre nás darom od Boha,“ povedala mladá mamička ešte pred pôrodom, ktorý však prišiel predčasne po 22 týždňoch tehotenstva. Lekári v nemocnici v Minneapolise v štáte Minnesota označili stav novorodeniatok za kritický, veď všetky vážili iba od 312 gramov po 535 gramov. Približne o desať hodín neskôr priviedla v meste Phoenix Jenny Maschová (32) tiež po umelom oplodnení na svet ďalšie šestorčatá. Troch chlapcov a tri dievčatá. Išlo o prvý pôrod šestorčiat v štáte Arizona, ktorý všetky deti prežili. Ale tiež sa narodili predčasne po 30 týždňoch a všetky okrem jedného vážili menej než 1,4 kilogramu. Ich stav bol však na rozdiel od detí z Minneapolisu stabilizovaný. Pľúca nemali úplne vyvinuté a piatim zo šiestich novorodencov pomáhali dýchať prístroje. http://www.plus1den.sk/2007/06/13/zaujalo-nas/rekordne-sestorcata.html

Šestorčatá v meste St.Petersburg

Šestorčatá porodila Američanka Karoline Bylerová (29) z Wesley Chapel žijúca na Floride, ktorá začala užívať lieky na podporu pôrodnosti po tom, čo ju dcéra požiadala o súrodenca. Prvé floridské šestorčatá - päť chlapcov a dievča - prišli na svet cisárskym rezom v Bayfront Medical Center v meste St. Petersburg. Deti sa narodili po 29 týždňoch a štyroch dňoch tehotenstva v priebehu troch minút. Najťažšie vážilo okolo 1,4 kilogramu. Otec Ben Byler (30) pred pôrodom vyjadril nádej, že deti budú nosené 30 týždňov, aby sa zaistil úplný vývoj životne dôležitých orgánov. Novorodencov krátko po pôrode previezli na detskú kliniku All Children's Hospital, Bylerovci už majú štvorročnú dcéru Zoe, ktorá je súrodencami nadšená, veď prosila o súrodenca a zrazu ich mala veľa... Nastávajúcich rodičov zasypali oblečením, plienkami, detskými utierkami a darčekovými poukážkami, dostali aj ročné zásoby pripravených jedál a iných výrobkov pre novorodencov, polročnú domácu starostlivosť i záložný generátor na výrobu elektrickej energie za 7000 dolárov, pretože bývajú v oblasti ohrozovanej hurikánmi. http://www.sme.sk/c/3467498/Americanka-porodila-sestorcata.html  (krátené.)

V Saudskej Arábii šestorčatá

Šestorčatá sa 27-ročnej mamičke narodili v saudskoarabskom meste Abcha. Zdravotný stav všetkých novorodencov, ako aj šťastnej matky bol napriek komplikovanému pôrodu uspokojivý. Rekordný zápis v tejto oblasti má z roku 1971 istá Austrálčanka, ktorá porodila deväť detí, avšak ani jedno z nich nezostalo pri živote. Z radostnejších rekordných udalostí nesú prím práve rodičky zo Saudskej Arábie a USA. Tie v 90. rokoch dali životy sedmorčatám, z ktorých sa všetky úspešne vyrovnali s ťažkosťami a napriek komplikáciám zostali pri živote.
Dátum: 31.05.2006 http://www.zzz.sk/?clanok=869

Šestročatá z Arábie...

Egypťanka porodila

šestorčatá 23. decembra 2007

Dvadsaťsedemročná Egypťanka dnes porodila cisárskym rezom šestorčatá, dvoch chlapcov a štyri dievčatká.  Hospitalizovali ju v dôsledku zdravotných komplikácií pred piatimi dňami, keď lekári až v nemocnici zistili, že bude mať šestorčatá a nie jedno dieťa, ako si ona a jej ošetrujúci gynekológ mysleli. Deti sa narodili s osemtýždňovým predstihom. Zajnáb Mansúrová z južného Egypta mala niekoľko rokov problémy otehotnieť aj ke´d sa o to snažili s manželom právnikom...

ŠESTORČATÁ Bylerové z americkej Floridy

Lekársky potvrdené...

Šestica je pokope!

ŠESTORČATÁ Bylerové z americkej Floridy mohli prvýkrát zapózovať na spoločnej fotke. Deti prišli na svet už 1. septembra, ale malého Charlieho, ktorý je na fotke úplne vľavo, pustili z nemocnice až teraz (23.11.2007). Vedľa neho si niečo vysvetľujú jeho bratia Jackson a Brady. Nasleduje jediné dievčatko zo šestorčiat, MacKenzie Margaret, a úplne vpravo spia Eli a Ryan. Rodina z Wesley Chapel tak mohla osláviť Deň vďakyvzdania pokope. Rodičia Ben a Karoline Bylerovci majú ešte 4-ročnú dcérku Zoe. Šestorčatá sa narodili dva mesiace predčasne.
http://www.pluska.sk/2007/11/23/zahranicie/sestica-je-pokope.html

a vyrástli do jedného roka ako vidíte na foto...

 

Svetový rekord drží jedna Austrálčanka,

ktorá priviedla na svet devätorčatá.

Za svojho života 69 krát darovala život

V počte pôrodov patrí prvé miesto na svete jednej ruskej roľníčke, ktorá žila v rokoch 1707 až 1782 a ktorá darovala život až 69 deťom. Známou sa stala aj nemecká Barbara Stratzmannová (asi 1448-1503), ktorá podľa historických dokumentov porodila svojmu mužovi Adamovi dovedna 53 detí. 18 detí priviedla na svet jednotlivo, päťkrát porodila dvojičky, štyrikrát trojčatá, raz šestorčatá a raz dokonca sedemtorčatá.

Najstaršou matkou na svete sa počas Silvestra  roku 2006 stala 67-ročná španielska žena, ktorá porodila cisárskym rezom v nemocnici v katalánskej metropole Barcelona. Žena z juhošpanielskej Andalúzie predtým podstúpila v USA umelé oplodnenie. Španielka tak o jeden rok prekonala doterajšiu rekordérku Adrianu Iliescovú z Rumunska, ktorá v januári 2005 vo veku 66 rokov priviedla na svet malú Elizu Mariu. Jej pôrod v tom čase vyvolal vo svete veľa diskusií k téme, do akého veku je vhodné, aby žena rodila, resp. do akého veku by mohla byť umelo oplodnená.

Najmladšia mamička na svete

9-ročné peruánske dievča, porodilo v meste Lima chlapčeka. Novorodenec vážil 2,52 kilogramu a meral 47 centimetrov, a prišiel na svet po tom, ako mladé dievčatko znásilnil jej o dvadsať rokov starší bratranec.

Najmenšie narodené dieťatko na svete

V čase narodenia (19. septembra 2004) Rumaise Rahmanová vážila približne toľko, ako jeden malý mobilný telefón - neuveriteľných 243,8 gramov. Na svet prišla cisárskym rezom v 26. týždni tehotenstva, čo je oficiálne označované ako potrat.  Vďaka starostlivosti lekárov prežila.

Najťažšie narodené dieťatko v roku 2007

Malý Kacper Skulský vážil pri narodení toľko, ako niektoré deti v šiestich až siedmich mesiacoch veku – 7,1 kilogramu. "Deti, ktoré vážia po príchode na svet viac ako päť kilogramov sú zriedkavosťou. Pani Skulská rodila cisárskym rezom, pričom išlo už o jej štvrtého potomka a ide zaiste o poľský rekord. http://www.nasarodina.sk/magazin.php?act=2&idclk=157

Porodila svoje vlastné vnúčatká

Zaujímevé... brazílska babka porodila vlastné vnúčatá
Päťdesiatjedenročná Brazílčanka porodila svoje vlastné vnúčatá - dvojičky, počaté metódou umelého oplodnenia. Dvojičky Antonio a Victor Gabriel prišli na svet cisárskym rezom v meste Recife na severovýchode krajiny. Obaja chlapci aj stará mama prežili pôrod v dobrom zdraví.  Postaršia Brazílčanka sa rozhodla stať sa náhradnou matkou namiesto svojej dcéry, ktorá roky nemohla otehotnieť pre problémy s maternicou. Dcéra poskytla na umelé oplodnenie svoje vajíčka. "Ďakujem Bohu, že mama to všetko tak dobre zvládla a maličkí sú neuveriteľne zlatí. Stať sa matkou bolo mojím najväčším snom," vyhlásila šťastná dcéra so slzami v očiach. Žena, ktorá porodila tri vlastné deti a má už jedno vnúča, tvrdí, že v odhodlaní pomôcť dcére nikdy nezaváhala. Prvý mesiac bude bábätká kojiť babka, potom prevezme štafetu dcéra Claudia, ktorá absolvuje hormonálnu liečbu.  (29.9.2007) http://dnes.atlas.sk/kuriozitky/131183/ 

V Iraku sa narodili šestorčatá
16.08.2008

Šestorčatá, podľa médií prvé v Iraku, porodila žena v juhoirackej Nasíríji, ale dve z nich zomreli, pretože nemocnica nemala dostatočné vybavenie na to, aby ich udržala pri živote. "Dve deti zomreli v dôsledku problémov s dýchaním," v nemocnici al-Habúbí v meste Nasíríja na oddelení nedonosených detí. Novorodenci vážili od 700 do 1200 gramov, prežili dvaja chlapci a dve dievčatká. Ich matka sa pred otehotnením liečila na neplodnosť. " Pôrody šestorčiat sú mimoriadne vzácne, hoci liečba neplodnosti zvýšila výskyt viacnásobných pôrodov. http://www.najzoznam.sk/strucne/spravod_clanok/17416/v-iraku-sa-narodili-sestorcata/

Sedmorčatá

Narodenie sedmorčiat je relatívne zriedkavé. V USA sa sedmorčatá narodili naposledy v novembri 1997 v štáte Iowa.

Američanka, ktorá svoje prvé dieťa potratila kvôli artritíde, čakala tentoraz sedmorčatá. Ivette Zapata-Smallsová (31) z Neptune v štáte New Jersey má svojich potomkov porodiť cisárskym rezom v nasledujúcich dvoch mesiacoch... tak písali noviny a počuli sme v správach TV i rozhlasu v januári roku 2000.
Bohatý prírastok do rodiny bývalej vojačky odhalili trojrozmerné ultrazvukové snímky. Podľa nich očakáva Ivette tri dievčatá a dvoch chlapcov. Pohlavie zvyšných dvoch nenarodených detí sa zatiaľ nepodarilo určiť, pretože majú skrížené nožičky. Pôrodná hmotnosť každého zo sedmorčiat by mala dosiahnuť jeden kilogram.  Aj v tomto prípade je príčinou vysokého počtu plodov hormonálna liečba neplodnosti, ktorej sa Ivette Zapata-Smallsová podrobila minulý rok. S radou svojho lekára, aby vynosila len dva až tri plody, nesúhlasila. "Bojovali sme o život našej malej Alisy. Ako môžeme dva alebo tri (životy) zničiť?" spýtala sa.
Narodenie sedmorčiat je relatívne zriedkavé.
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=29.1.2000/

Sedmorčatá v Argentíne

Dvadsaťdvaročná Argentínčanka Yolanda čaká sedmorčatá, všetko dievčatká!
Takýto počet detí sa zvyčajne rodí ženám, ktoré otehotnejú pomocou asistovanej reprodukcie. Yolanda, ktorá má termín 30. augusta, otehotnela prirodzenou cestou.  Deti aktuálne vážia od 400 gramov do 2,1 kilogramu. Budúca mamička už so svojím manželom a otcom detí Javierom vybrala sedem dievčenských mien. Dcéry pomenujú Acsa, Aixa, Nahir, Sjael, Zahara, Zalma a Zael. Prvorodička už dnes vie, že bábätká musia prísť na svet cisárskym rezom. ,,Užívala som lieky a vitamíny a dostala som tiež 85 injekcií pretože deti ma vysiľujú," povedala prvorodička. Spolu s manželom budú mať s výchovou detí veľa problémov, obaja sú totiž bez práce. (20.2.2008) http://tvnoviny.sk/scena/film-tv/brad-ozenit-cu-angie-kad-ce-to-moci-i-svi-gay-parovi.html

Sedmorčatá v Alexandrii

16. 8. 2008 - V egyptskom prímorskom meste Alexandria sa narodili sedmorčatá. Podľa slov riaditeľa nemocnice Imada Darviša je 27-ročná mamička Ghazala Chamisová v stabilizovanom stave, hoci jej pre krvácanie museli pri pôrode cisárskym rezom dať transfúziu. Sedem novorodeniatok umiestnili v inkubátoroch v štyroch rozličných nemocniciach. Štyria chlapci a tri dievčatká sa narodili predčasne, starostlivosť v inkubátoroch bola nevyhnutná. "Je to veľmi zriedkavé tehotenstvo, niečo, čo som nevidel za viac ako 33 rokov v tejto profesii," povedal gynekológ. Matka neužívala ani lieky na zvýšenie plodnosti. Lekár sa pre cisársky rez na konci ôsmeho mesiaca sa rozhodol kvôli tlaku maternice na obličky matky. Roľníkovu ženu, ktorá už má doma tri dievčatká, hospitalizovali dva mesiace pred pôrodom. Novonarodené bábätká vážili od 1,45 do 2,8 kilogramu.   http://dnes.atlas.sk/pauza/kuriozity/224163/egyptanka-priviedla-na-svet-sedmorcata

Antikoncepcia počas tisícročí

Po celé stáročia vedci bádali, skúmali a kládli si otázku, kde sa nachádza skutočná kolíska ľudstva. Zaujíma to aj Vás? Čítajte ďalej, dozviete sa odpoveď.
Pokiaľ by ste niekedy zavítali do rovníkovej Afriky, potom by som vám doporučoval navštíviť prírodnú rezerváciu Serengeti v Tanzánii. Skutočná kolíska ľudstva sa totiž pravdepodobne nachádza práve tu. Túto lokalitu si vybral praveký opočlovek k svojmu poľudšteniu. Archeológovia túto lokalitu stále skúmajú. Na dosah ruky tu máte pozostatky 900 000 rokov starej domácnosti. Prečo asi tieto miesta navštevujú práve medzinárodné delegácie zaoberajúce sa plánovaným rodičovstvom? To môže mať jediný dôvod. Títo prapredkovia sa totiž v porovnaní s nami tým istým spôsobom rozmnožovali. Ešte jedna vec je takmer istá. Pravekí ľudia nemali ani potuchy o spojení medzi súložou a tehotenstvom. O svojej nevedomosti nám síce nezanechali žiadnu správu, môžeme ju však predpokladať na základe porovnania s príslušníkmi primitívnych kmeňov, ktorí sa ešte dnes na zemeguli vyskytujú.
Okrem zariekavaní, kúziel a šamanských rituálov si tu na svoje prišli najmä prírodné liečivé prostriedky, ktoré mali za úlohu buď tehotenstvu zabrániť, alebo keď už k najhoršiemu došlo, tak aspoň vyvolať umelý potrat. Prírodní liečitelia kolísali medzi úspechom a neúspechom. Používali niektoré huby obsahujúce mykotoxíny s účinkom ženských hormónov - estrogénov, alebo hľuzy sladkých zemiakov - majúcich pre zmenu účinok druhého pohlavného hormónu - progesterónu.
Pravek: Hitom pravekých antikoncepčných metód boli pravdepodobne rôzne výplachy pošvy. Dodnes príslušníci prírodných národov na ostrove Martinique v Malých Antilách používajú k výplachom pošvy roztok z citrónovej šťavy a mahagónových luskov. Tomuto prostriedku priznáva antikoncepčnú účinnosť i najmodernejšia veda, pretože citrón pôsobí adstringentne a výťažok z luskov mahagonovníka preukázateľne znehybňuje spermie.
Z času na čas sa k celkom dobrej účinnosti už v predhistorických dobách dopracovali takzvané zábranné metódy. Áno, nie je to nič iného, ako modernou sexuológiou rehabilitovaný orálny a análny koitus.
A nakoniec som si nechal pravekú chirurgickú intervenciu, ako prostriedok ovplyvňujúci plodnosť. Nie je to nič iného, ako nejaké narezanie kože a vývodných ciest v oblasti hrádze – teda vytvorenie falošného vyústenia močovej rúry. Muž je síce odsúdený k močeniu v sede, pri súloži však týmto otvorom v hrádzi odchádza ejakulát a do ženských rodidiel sa spermie nedostanú.

Starovek: Je isté, že staroveké civilizácie nemali ani náznak informácií o činnosti ženských vaječníkov, a vôbec nie o pravidelnej produkcii vajíčka. Vaječníky boli v starovekých spisoch označované za „ženské semenníky“ a ani tak zreteľný biologický fenomén, akým je periodická ruja niektorých zvierat, neviedol k objavu, že by sa práve v tejto dobe mohlo jednať o produkciu samičej zárodočnej bunky.
Dokonca aj tak slávny mysliteľ, akým bol Aristoteles, považoval ženské telo len za akýsi rezervoár, do ktorého sa ukladá semenný zárodok, ktorý sa potom zväčšuje a rastie. Zakladateľ lekárstva Hippokrates prišiel na to, že k ľudskému rozmnožovaniu je potrebné spojenie muža a ženy. Bližšie detaily reprodukcie i pre neho ostali zahalené závojom tajomstva, rovnako ako pre ďalšieho vedca Pythagora.
Od roku 1850 pred Kristom máme prvé písomné správy o ľudskom úsilí, ktoré smerovalo k regulácií počatia. K tomu bol potrebný prevratný objav, že základ nového života je spojený so súložou muža a ženy. Zábrana otehotnenia sa zrejme uskutočňovala pomocou metódy pokusu a omylu. Všetky tieto pokusy však niesli ešte nutnú dávku čarodejníctva a povier. 3850 rokov stará písomnosť pochádza z Egypta - Papyrus Petri, bola objavená v roku 1889 a pochádza z obdobia XII. dynastie. Medzi záplavou rôznych povier a nezmyslov v nej však existuje jedna racionálna rada. K zabráneniu otehotnenia sa doporučuje pasta obsahujúca krokodílí trus, použitá ako pesar. V niektorých ďalších predpisoch je miesto krokodílieho trusu použitý sloní trus. Ďalším celkom rozumným prostriedkom je akýsi prvodobý pesar, ktorý obsahuje menej odpudivú substanciu - včelí med a uhličitan sodný. Okrem spermicídneho účinku mohli mať tieto špeciálne pošvové upchávky taktiež charakter mechanický a pôsobiť ako bariéra.
Papyrus Ebers (asi 1550 pred Kristom) uvádza použitie rozomletých špičiek akácií obsahujúcich arabskú gumu. Dnes vieme, že fermentáciou v prostredí pošvy sa pravdepodobne uvoľňovala kyselina mliečna, ktorú obsahujú mnohé moderné, dnes používané antikoncepčné želé. Pridaním včelieho medu sa zvýšil adhezívny a bariérový účinok.
Starí Egypťania taktiež používali pred súložou takzvanú vykurovaciu techniku. Zapálením zmesi rôznych voňavých bylín vykurovali bezprostredne pred súložou ženskú pošvu. Ako antikoncepčná metóda to veľký význam nemalo, ale dnes sa nám táto procedúra javí ako zaujímavá sexuálna predohra. Existujú dohady, že olivový olej používala k antikoncepcii slávna kráľovná Kleopatra. Miešala ho vraj ešte s olejom cédrovým, olovnatou masťou a kadidlom. Vďaka tejto pošvovej polypragmázii bola za celý život tehotná len trikrát. /S Caesarom syna a s Markom Antoniom ešte jedny dvojčatá/.
Mužský kondóm je podstatne viac známy a predstavuje určite jednu z najstarších antikoncepčných metód. Už náhrobné dosky v starom Egypte totiž znázorňujú muža, ktorý má na svojom penise natiahnutý akýsi plátený obal. Tieto obaly boli jasne farebné, preto dodnes nie je jasné, či sa snáď nejednalo o akýsi módny doplnok, ktorý mal zvýšiť mužskú príťažlivosť. Zvieracie mechúry boli celkom v obľube u starých Rimanov, ale pravdepodobne slúžili viac ako ochrana pred venerickou infekciou než ako antikoncepcia.
O skutočný antikoncepčný prelom sa postarali starí Gréci. Na prvom mieste sa patrí spomenúť Sórána z Efezu /98-138 pr. Kr./, najviac kvalifikovaného starovekého gynekológa, pokiaľ si dovolíme s troškou nadsadenia použiť toto profesionálne označenie. Jeho priekopnícky čin spočíva predovšetkým v tom, že ako prvý odlíšil antikoncepciu od potratu. Ako antikoncepčné opatrenie doporučoval špeciálnu gymnastiku spojenú s panvovými pohybmi, zadržaniu dychu vo chvíli ejakulácie, zvláštny sed s pokrčenými kolenami a vyvolanie kýchania. Ešte účelnejšie by bolo zrejme zavedenie rôznych látok do pošvy pred súložou, ako napríklad medu, výlisku z cédru, alebo olovenej beloby s myrtovým olejom.
Ako bariérová antikoncepčná metóda mu slúžilo vretienko ovčej vlny zavádzané do pošvy pred súložou, niekedy vylepšené ešte namočením do vína. Je zaujímavé, že väčšina v staroveku používaných prostriedkov zavádzaná do pošvy mala skutočne čiastočne spermicídny a čiastočne bariérový efekt, zatiaľ čo substancie hltané ústami nemali antikoncepčné účinky. Ďalšou zaujímavosťou boli drvené granátové jablká a figy, ktoré sa zavádzali do pošvy pred pohlavným stykom v Grécku už v šiestom storočí nášho letopočtu. Nemali len chemický účinok, ale predstavovali akúsi bariéru pre spermie.
Výlet do staroveku nemôže byť pochopiteľne ochudobnený o nekorunovaného kráľa celej antickej medicíny Hippokrata. Jedna jeho zásluha v regulácii plodnosti by mala byť navždy zapísaná v histórií medicíny zlatým písmom. Jedná sa o jeho bystré pozorovanie dobre živených skýtskych žien, ktoré boli nápadne často postihnuté neplodnosťou. Hippokrates správne usúdil, že u týchto iránskych kočovných kmeňov neschopnosť otehotnieť súvisí práve s ich nadmernou obezitou. Prezieravo potom doporučoval ženám ako zábranu otehotnenia zvyšovanie telesnej hmotnosti. V dobách, kedy nemal nikto ani tušenie o súvislosti podkožného tuku s metabolizmom estrogénov, bolo ordinovanie výkrmnej diéty ako antikoncepčného prostriedku činnom naozaj nadmieru prezieravým.
S príchodom kresťanstva ako jediná metóda regulácie plodnosti bola uznávaná periodická sexuálna abstinencia. Snáď najviac kurióznymi antikoncepčnými predpismi oplývala staroveká Čína. Okrem marhuľových jadier sa doporučovalo zhltnutie šestnástich žubrienok osmažených v ortuti. I tu sa starí Číňania osvedčili ako majstri kulinárskeho umenia, i keď na tie žubrienky bol už asi potrebný skutočne silný žalúdok.

Stredovek: V Európe dominujúca stredoveká rímsko-katolícka cirkev výrazne zaťala bodec slobodomyseľným myšlienkam starovekej antikoncepcie. Odvážne a nebojácne názory starovekých vedcov a filozofov sa museli stále viac podriaďovať katolíckej cenzúre, takže niet divu, že centrum pokrokového myslenia stredoveku sa presťahovalo do islamského sveta.
Nekorunovaným kráľom stredovekej islamskej gynekológie je určite muž nazývaný skrátene Rhazes. Častokrát ho považujú za stredovekého Hippokrata. Najmä v oblasti antikoncepcie zastával pomerne pokrokové názory. Prehlasoval napríklad, že mužské semeno by nemalo vstúpiť do maternice pokiaľ by tehotenstvo a pôrod predstavovali pre ženu nebezpečie. Bol propagátorom prerušovaného pohlavného styku svojim poučením, že „pred ejakuláciou sa má muž od ženy odsunúť“. Preniknutiu spermií do pošvy však zabraňoval rôznymi pošvovými čípkami. Zloženie týchto „pesarov“ bolo značne kuriózne, i keď ich spermicídny účinok nie je úplne vylúčený.
Al-Rázi doporučoval napríklad železnú strusku, smolu, tamariškovú gumu, z rastlín kapustu a zo živočíšnych produktov hovädziu žlč, ušný maz zo zvierat, alebo už zo staroegyptských predpisov prevzatý sloní výkal. Ak sa mužské spermie dostali do pošvy alebo maternice, prišlo na radu doporučenie, že by mala žena ihneď vstať, prinútiť sa ku kýchaniu, smrkať a hlasno kričať, čo vraj spôsobí, že semeno sa zase vypudí z rodidiel von.
Asi o 50 rokov mladší ako Al-Rázi bol ďalší perzský antikoncepčný odborník Alí ibn Abbas al Majúsí, ktorý propagoval celkom jednoduchý recept - zaviesť do pošvy pred súložou kamennú soľ. Ako spestrenie tohto slaného koitu sa potom môže mužský penis natrieť dechtom a k pošvovej soli pridať ešte kvety, alebo semená kapusty. Aké kulinárske potešenie! Všetky tieto predpisy ešte rôzne vylepšil snáď najslávnejší lekár stredovekého Islamu, slávny Avicenna. Decht , kapustu a kamennú soľ vylepšil, ako inakšie, korením a sloním výkalom.
Do antikoncepcie však fušoval len tak trochu bokom, inak sa právom zaraďuje medzi najslávnejších filozofov. Na začiatku 11. storočia sa zrodilo jeho najslávnejšie dielo: Avicennov Kánon ( Quanún fit-Tibb ). Táto práca uvádza celkom osem antikoncepčných postupov:
vyhýbať sa pokiaľ možno súčasnému orgazmu,
praktizovať prerušovanú súlož,
nesúložiť v období najväčšej plodnosti (keďže mechanizmus ovulácie nebol známy, bolo toto pravidlo sporné),
násilné skoky ženy k vypudeniu semena,
zaviesť do pošvy decht, alebo dechtom či olovenou masťou potrieť penis,
zavedený decht zmiesiť s rôznym lístím či semenami,
zaviesť pesar vyrobený z kolokvinty (je to tekvicovitá rastlina, ktorej plody sa podobajú pomarančom a majú silný účinok preháňadla), k tomu ešte koreň mandragory (takmer magická bylina z čeľade ľuľkovitých), ďalej síra a železná škvára a kapustové semená, to všetko zmiešané s olejom,
natretie penisu sladkým olejom (možno ako podpora orálneho sexu, o ktorom sa ale Avicenna v tejto súvislosti nezmieňuje)
Kresťanská stredoveká Európa, ako bolo už povedané, v antikoncepčnom úsilí značne zaostávala za islamským svetom. Európske chovanie a mravy boli v tomto období absolútne ovplyvňované rímsko-katolíckou cirkvou.
Okrajové zmienky o antikoncepcii nájdeme len ojedinele u lekára, astrológa a alchymistu Arnolda de Villa Nova (1234-1311) a minoritu Frátra Rudolfa z polovice 14. storočia. U týchto autorov sa dočítame, že neotehotnie tá žena, ktorá pľuvne žabe trikrát do tlamy, vypije ovčí moč alebo zajačiu krv, zje včely, alebo pije po tri dni ráno vždy jeden liter vody, v ktorej kováči chladili kliešte. Mimochodom, táto posledná rada nie je tak úplne nezmyselná, pretože by sa mohlo jednať o chronickú otravu olovom. Nie je totiž vylúčené, že pri chladení horúceho kovu môžu do vody prenikať stopové množstvá olova spôsobujúce neplodnosť. Fráter Rudolf taktiež doporučoval, aby žena sedela alebo ležala na toľkých prstoch, koľko rokov nechce otehotnieť. Keby bol tento spôsob naozaj funkčný, určite by bolo po starostiach.
Skutočný kondóm, ako ďalšia antikoncepčná metóda, sa podarilo vyrobiť v roku 1564, kedy taliansky anatóm Gabriel Fallopius prišiel s nápadom navliecť na penis akési puzdro zhotovené z ľanového plátna napusteného olejom, do ktorého sa pridával ešte zvláštny roztok proti infekcii. Toto puzdro malo plniť ochrannú funkciu. V 18. storočí bol v príprave kondómu postupne vyraďovaný textilný materiál a ochrana bola zhotovovaná zo zvieracích slepých čriev. V 18. storočí sa používanie kondómov dosť rozšírilo. Známym užívateľom kondómov bol i Giovanni Giacomo Casanova (1725-1798).
Informácie o stredovekej antikoncepcii by neboli úplné, keby sme sa ešte aspoň v krátkosti nezastavili v Číne a Japonsku. Čínske antikoncepčné predpisy zo 6. a 7. storočia doporučujú výrobu akýchsi lekvárov z jačmeňových kvasníc a liehoviny. Žena používala akúsi pastu vyrobenú z uvedených surovín, alebo si dávala každý deň na lačný žalúdok pohárik alkoholu.
Z Japonska pochádzajú správy o používaní zvláštnych kondómov. Jeden japonský prezervatív sa volal kabutogata a bol vyrobený z korytnačky. Vzhľadom k svojej tvrdosti mal asi viacnásobné použitie. Taktiež gumový kondóm má vraj svoj pôvod v Japonsku a dokonca aj ženský okluzívny pesar. Volal sa misugami a bol to tampón z bambusového papieru napustený olejom.
V súčasnej dobe sa väčšina kondómov vyrába z latexu. Stena je pri napätí veľmi jemná - asi 0.05 mm, predstavuje tak mechanickú zábranu pre preniknutie spermií, súčasne však aj značnú zraniteľnosť hlavne prostredníctvom ostrejších predmetov

História antikoncepčnej tabletky
Za rok zrodu antikoncepčnej tabletky sa považuje rok 1956. Práve v tomto roku Američan Gregory Pincus prednášal na vedeckej konferencii v Tokiu o účinku žltého telieska vo vaječníku na rozmnožovanie králikov.
Nápad na útlm ovulácie vaječníkovým steroidným hormónom sa však nezrodil v Amerike, ale v Rakúsko – Uhorsku. Už na začiatku 20. storočia začal profesor fyziológie Ludvig Haberland v spolupráci s viedenským gynekológom Otfriedom Ottom Fellnerom podávať myším a iným cicavcom potravinový doplnok za účelom znižovania plodnosti - extrakt z vaječníkov. V roku 1931 profesor Haberland oficiálne predstavil preparát s názvom Infecundin, čo bol vlastne prvý prípravok na znižovanie plodnosti. Začiatkom 30. rokov 20. storočia však bola technológia farmaceutického priemyslu v plienkach, potrebné substancie sa získavali zo zvieracieho tkaniva, takže priemyselná výroba pre širšie použitie bola science fiction. Napríklad na výrobu 12 mg hormónu estradiolu bolo potrebné 80 000 prasačích vaječníkov. Súbežne s Haberlandovým výskumom prebiehal aj výskum hormónu žltého telieska – progesterónu. Objav útlmu ovulácie týmto hormónom patril medzi veľké objavy 20. storočia. Avšak 1 gram čistého extraktu progesterónu stál vtedy 200 USD
Historický zlom nastal objavením možnosti získavať substancie podobné vaječníkovým steroidom z rastlinných zdrojov. Objavitelia vychádzali z poznatkov „zelenej medicíny“. Už odpradávna mexickí Indiáni k zníženiu plodnosti doporučovali extrakty lianovitej rastliny Cabeza de negro. To viedlo profesora Markera k získaniu suroviny na výrobu progesterónu. Potom sa už roztrhlo vrece. Progesterón sa získaval z koreňov ľaliovitej rastliny Trillium, z koreňa rastliny Discorea mexicana.
Prvá antikoncepčná tabletka uvidela svetlo sveta v roku 1960. Prvýkrát sa objavila antikoncepčná metóda, ktorej spoľahlivosť v období zrodu bola 98%.
Avšak už dlho predtým predpovedal zrod spoľahlivej antikoncepčnej metódy zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud. V roku 1898 napísal: „Teoreticky by jedným z najväčších triumfov humanity bolo, keby sa akt rozmnožovania povýšil na úroveň dobrovoľného a cieľavedomého jednania a bol oddelený od imperatíva zabezpečiť prírodnú nutnosť.“

História vnútromaternicového telieska
Ako samotný názov hovorí, vnútromaternicové teliesko, ktoré poznáme aj pod skratkou IUD alebo DANA, sa zavádza do dutiny maternice.
S prvými náznakmi akéhosi IUD sa stretávame v arabskom svete. Arabi v severnej Afrike mali odpradávna značné ťažkosti s tehotnými ťavími samicami, ktoré znamenali závažnú komplikáciu na dlhých púštnych karavánach. Práve tieto problémy inšpirovali mužov vkladať ťavím samiciam do maternice kamienok veľkosti fazule. A predstavte si, po celý čas zavedenia kamienka sa ťavy prestali množiť.
V starovekom Grécku podobnú metódu používal Hippokrates, ktorý zavádzal do maternice predmety zo slonoviny, neskoršie aj z platiny, ktoré boli ozdobené diamantami.
Po tomto období však poznatok, že cudzie teleso zavedené do maternice spôsobuje dočasnú neplodnosť, upadlo do zabudnutia.
Až v 20. rokoch 20. storočia sa k tejto myšlienke vrátil nemecký gynekológ Ernst Gräfenberger. Ako IUD používal telieska v tvare krúžku, ktoré boli vyrobené zo zlatého, alebo strieborného drôtika. Antikoncepčný účink bol dokonalý, takže sa zrazu zdalo, že problém s ľudskou antikoncepciou je elegantne vyriešený.
Zrazu sa začali všetkým ženám zavádzať vnútromaternicové telieska. Vôbec sa nepozeralo na to, či je tento druh antikoncepcie pre ženu vhodný, alebo nie. Treba si uvedomiť, že začiatkom 20.storočia boli hygienické opatrenia na gynekologických pracoviskách na veľmi nízkej úrovni. Veľmi často dochádzalo k zaneseniu infekcie do dutiny maternice a následným nepríjemným infekčným zápalom.
V rokoch 1934 – 1959 nenájdeme o IUD ani zmienku. Až v 60. rokoch, keď došlo k rozkvetu používania plastických hmôt sa z tohto materiálu začali vyrábať aj IUD, ktoré sa používajú dodnes. Výhoda je v tom, že telieska z plastickej hmoty majú takzvanú tvarovú pamäť, po zavedení do dutiny maternce zaujímajú pôvodný tvar a veľkosť. Niektoré typy plastových teliesok však obsahujú aj kov, hlavne meď. Niektoré zase obsahujú malé množstvo hormónu, ktorý sa z telieska postupne uvoľňuje.
Ako vnútromaternicové teliesko účinkuje?
Hlavným mechanizmom účinku je likvidácia spermií, alebo aspoň obmedzenie ich pohybu a schopnosti oplodnenia. Ďalej je to výrazné sťaženie uvoľňovania a transportu vajíčka vajcovodom.
Výber z knihy: 4000 let antikoncepce, MUDr. Radim Uzel, CSc., Praha 2003 www.rodicovstvo.sk

15 ročné dievča znásilňovali dvadsiati väzni

BRAZÍLIU šokoval prípad 15-ročného dievčaťa, ktoré policajti zavreli do mužskej cely. Väzni ju mesiac znásilňovali. Zatváranie žien do mužských ciel v preplnených brazílskych väzniciach údajne nie je až také výnimočné. Najnovší prípad však vyvolal veľké rozhorčenie verejnosti. V štáte Pará totiž muselo 15-ročné dievča stráviť celý mesiac v cele s 20 mužmi. Tí ju sústavne znásilňovali. Ak chcela dostať jedlo, musela mať s nimi sex. Dievča zavreli v meste Abaetetuba pre podozrenie z krádeže. Podľa organizácií na ochranu ľudských práv ju nakoniec z ničoho neobvinili. Otec dievčaťa tvrdí, že policajti ho chceli hrozbami prinútiť, aby im dodal falošný rodný list, ktorý by potvrdil, že má 20 rokov a je plnoletá. Guvernérka štátu Pará Ana Julia Carepa je zhrozená a tvrdí, že na veku dievčaťa vôbec nezáleží. „Je jedno, či mala 15, 20 alebo 100. Ženu by nikdy nemali nechať v cele s mužmi,“ povedala guvernérka pre brazílsky denník Globo. Vyhlásila, že zodpovedných čakajú exemplárne tresty. Dievča spolu s rodičmi zaradili do špeciálneho ochranného programu pre svedkov. (november 2007)
http://www.jedendenplus.sk/2007/11/24/zahranicie/znasilnovali-ju-dvadsiati.html

Abecedný zoznam chorôb: nájdete TU

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]