wz

Čo vieme o cibuli?

Naše staré mamky a prapramamky dobre poznali liečivé účinky cibule presne tak, ako aj gazdovci, ktorí  keď mali v šope, pajte, stodole, komore myši či krtkov, zmiešali cibuľovú šťavu s vodou a polievali podlahu na miestach, kde sa mohli vyskytovať myši či krti.  Dedinské liečiteľky, ktoré nazývali voľakedy aj bosorky, a naše staré mamky takisto používali cibuľu proti kašľu. Šťavu z cibule liali nachladnutému a "zachuchmavenému" človeku do nosa. Keď chceli zastaviť krvácanie z nosa, tak jednoducho zmiešali cibuľu s octom a tampónik vložili do nosných dierok. Cibuľa sa využívala aj proti bolesti zubov a krku, ale aj ako liek na záškrt. Pokiaľ niekoho pohrýzol besný pes, tak dávali prvú pomoc tak, že zmiešali cibuľu, soľ, med a ocot a tento roztok prikladali na ranu, vytiahol totiž z rany jed. Pubertiakom pomáhali prekonať ich uhrovitosť tak, že zmiešali cibuľu s octom a soľou a touto masou si mladí uhrovití pubertiaci potierali tvár, hlavne na noc. Inak, túto masu používali aj proti bradaviciam na rukách. A aby prekonali zápach z cibule po jej konzumácii, tak si hodili do úst petržlenovej vňate alebo zrnko kávy. To sú vecičky, ktoré dokážu preraziť silnú arómu cibule.

Koliesko olúpanej cibule položené na čerstvo vzniknutú tržnú či reznú ranu na ruke či kolene (najviac to platilo pre šantiace deti) dokázalo v priebehu niekoľkých dní (pravidelne prikladané na ranu na noc), zahojiť tržnú a reznú ranu. Cibuľa nielenže dezinfikovala ranu, ale aj zastavovala krvácanie a zaceľovala ju.

Len čo som nabrúsila nôž a začala ním robiť, zošmykol sa mi zo šupy tekvice a keďže som tlačila, tak som si sekla až na kosť. Krvi ako z brava vytieklo za pól hodiny. Išla som stopovať auto, že behnem do nemocnice, nik nezastavil, tak som sa zvrtla, išla späť a priložila som si na otvorenú ranu cibuľu, najosvedčenejší liek na dezinfekciu, zaceľovanie a hojenie rany. Päť minút som zápasila s omdlobami, také to bolo kruté pálenie, cibuľa na holom mäse strašne páli a žerie. Hrubší plátok som si potom priložila na otvorenú ranu, dala tampón a obviazala. Obväz bol zakrvavený celý, ale nedala som to dolu. Ide o to, že cibuľa sa musí na rane doslova vysušiť, až potom dať obväz dolu a nechala som si to tak na rane do druhého dňa. Cibuľa bola ako betón suchá a stvrdnutá. Odviazala som a rana bola čistá. Nechala som si ruku voľne, vytvorila sa mi chrasta a to už na druhý deň. Od okrajov rany sa mi to začalo zaceľovať. Ešte dnes som si dala cibuľu na ranu na prečistenie a parádne sa mi to zaceľuje. Dobre, že ma žiadne auto nevzalo do nemocnice, oni by mi to boli zašívali a nemusela by som ukazovákom riadne hýbať potom. Takto sa mi to voľne zaceľuje.
No a krv čo vytiekla... veď voľakedy si ľudia dávali felčiarom a doktorom "sekať žilu" na prečistenie, tak sa nič nedeje, aspoň sa mi krv prečistí a ideme ďalej. Muž mi povedal, že som riadne "krutá", keď som si takú bolesť urobila a nešla do nemocnice, ale v podstate so mnou súhlasil a nakoniec zahlásil, že som dobre urobila, že staré "lieky" zo záhrady a lúk sú sto razy lepšie ako zošívanie v nemocnici.

Rezná rana na mojej ruke zo dňa 31.8.2008; po priložení cibule na noc do 1.9.2008 rána, už rana vyzerala takto.

 

Keď bude rana po troch až štyroch dňoch trochu zacelená, začnem s miernym obmývaním repíkom, ani nie obmývaním, ale prikladaním posekaného sviežeho repíka (vloženého do tampóna z hustej gazy) na mierne zacelenú ranu. Dám repík posekaný na hustú gazu a priložím na ranu, obviažem na jednu hodinu a budem to opakovať tri krát denne počas troch dní. To bude to, čo povzbudí k zrýchleniu hojenia rany a jemnej dezinfekcii. Škoda, nenapadlo ma odfotiť si reznú ranu, keď mi to krvácalo. Nevedela som, že by mi to poslúžilo na príklad,  ako si môže človek pomôcť sám aj s hlbšou reznou ranou, bez chirurgov lekárov a zošívania kože. Obdobne sa rana lieči aj po pichnutí klincom, no vtedy je treba ranu trocha "odceriť" zvrchu, čo je pomerne bolestivé, do rany naliať šťavu z cibule a potom ešte priložiť cibuľu na ranu a obviazať.  Síce drastická metóda, ale zaručene účinná, poznám to z vlastných skúseností už od malého decka. Radšej ranu roztvoriť a vyčistiť cibuľou s piatimi minútami krutej bolesti, ako dať si to potom rezať a zápasiť s možnou infekciou či otravou krvi...

Rana po desiatich dňoch bez umývania repíkom

Trochu z histórie

 Zachovalo sa zopár dokumetov z raných čias, ktoré opisujú dôležitosť cibule ako potraviny, ale aj jej využitie v umení a medicíne. Ako som sa dočítala v literatúre o pyramídach, tak v Egypte bola cibuľa aj predmetom uctievania a nesmela chýbať na žiadnej hostine a ani na obetnom oltári. lebo symbolizovala večnosť. Nikdy nekončiaci život predstavovala práve jej štruktúra- kruh v rámci kruhu. Cibuľa bola spolu s inými predmetmi vkladaná do hrobky faraónov. Kresby, znázorňujúce cibuľu, sa objavujú na vnútorných stenách pyramíd i v hrobkách.
Cibuľa sa používala aj pri mumifikácii tiel, pretože v múmiách našli zvyšky cibule na ušiach, v oblasti panvy aj hrudníka, či v očných jamkách mumifikovaných tiel. Rozkvitnuté cibule ukladali k nohám - chodidlám a vlastne pozdĺž celých nôh a na hruď. Ramzes IV. (zomrel v roku 1160 p.n.l.) mal očné jamky vyplnené cibuľou.
Rimania verili v priaznivé účinky cibule a ich zoznam aj spísali, teda podľa jedného rímskeho pozorovateľa zahynuvšieho pri výbuchu sopky v Pompejách, mala vraj cibuľa silu liečiť úplavice, pohryznutia, bolesti zubov, zrak, otlačeniny na tele, bolesti v krížoch a ku tomu aj dopomôcť k pokojnému spánku.
Naši prapredkovia objavili a používali divú cibuľu dávno pred tým, než bolo vynájdené písmo, takže cibuľa bola určite základnou zložkou už prehistorickej stravy. Cibuľa rástla divoko v rôznych častiach - oblastiach a bola konzumovaná predkami dlhé tisícročia a samozrejme aj domestikovaná po celom svete. Nepochybujem o tom, že práve divo rastúca cibuľa sa stala u našich praprapraprapredkov prvou pestovanou plodinou. Veď prečo aj nie, má stále dlhšiu trvanlivosť ako ktorékoľvek iné zeleniny a jedlá, okrem toho si ju mohli nasušiť a dala sa prenášať z miesta na miesto bez ťažkostí. Ku tomu jej pestovanie bolo jednoznačne nenáročné a cibuľa mohla byť aj prostriedkom proti smädu v čase núdze.

Aké sú druhy cibule?

Cibuľu máme u nás na Slovensku v troch farbách - bielu, žltú a červenú.
Odhadom... azda 80% tvorí pestovanie žltej cibule, 10% červenej a 5% bielej odrody.
Žltá  cibuľa je charakteristická svojou výraznou chuťou, vhodná je do varených jedál.
Červená plní hlavne estetický význam, je sladšia a veľmi dobrá na prípravu šalátov a iných čerstvých pokrmov.
Biela je používaná predovšetkým v zahraničnej kuchyni. Má zlatisté sfarbenie, jemnú chuť, používajú ju v omáčkach a studených tekutých chuťovkách.

Poznáme odrody cibule?

 

Cesnak cibuľový  starší názov cibuľa kuchynská, cibuľa

Allium cepa L.

Mladá cibuľa obsahuje väčšie množstvo vody, je typicky sladšia a miernejšia než cibuľa zimná.
Dvojročná rastlina z čeľade cesnakovité (Alliaceae). Cesnak cibuľový je trváca rastlina s hnedou, šupinatou cibuľou. Listy sú zaokrúhlené (okrúhlasté), rúrkovité, stonka je priama, v dolnej časti zhrubnutá, zakončená okolíkom belavých kvetov. Plod je tobolka s čiernymi semenami. Tento rastlinný druh má svoj pôvod vo viacerých vývojových centrách Ázie. Už odpradávna sa pestoval v Egypte, Mezopotámii, Indii a v oblasti Stredozemného mora ako významná potravina, zelenina a liečivá rastlina. Hovorí sa, že Rimania rozšírili jej pestovanie do severných oblastí Európy, keď tiahli vojská do oblastí Anglicka a Nemecka, tak si brali so sebou aj cibuľu a sadili ju aj v týchto oblastiach počas svojho pobytu. Dnes patrí cibuľa medzi najviac rozšírené druhy zeleniny.
Obsahuje silicu, metyl - a propylaliín, izomérny propenylaliín, flavonoidy, glukoniníny, enzýmy, vitamín C, sacharidy, minerálne látky a i.
 

Cibuľa zimná – tatárka - cesnak zimný

Allium fistulosum

Pôvod má táto cibuľka v strednej a západnej Číne. Do Európy sa dostala cez Sibír a je najrozšírenejšou trvácou cibuľou. Pestuje sa ako trváca rastlina, ktorá sa zberá celý rok, aj v zime. Má vysoký obsah vitamínu C-kys. askorbovej, ktorý je veľmi vzácny najmä v zimnom období a skoro na jar. Jej listy majú jemnejšiu štruktúru ako listy cibule kuchynskej. Jemnosťou a chuťou sa približujú pažítke. Súkvetie vytvorené v druhom roku tvorí malý kužeľovitý okolík kvetov. Pestuje sa z priameho výsevu. Semená sa vysievajú v marci až apríli, ale aj koncom augusta. Výsev je možný aj v októbri a novembri, pred príchodom mrazov. Riadky sú vzdialené 20 až 30 cm. Môže sa rozmnožovať aj delením starších trsov. Vtedy sa vysádza v spone 20 x 30 cm. Konzumujú sa čerstvé zelené listy, ktoré sa zrezávajú nad koreňmi 2 až 3 krát počas vegetácie. Najchutnejšia je v surovom stave. Vhodná je aj do polievok a nátierok.

Cibuľa zimná, poschodová - cesnak cibuľkonosný

 Allium fistulosum var. bulbiferum

Rastlinky nevytvárajú kvety, ale len pacibuľky rovnakého zloženia ako podzemné cibule na kvetnej stonke. Pacibuľky sa môžu vytvárať až v štyroch poschodiach tak, že vždy jedna, ojedinele aj dve pacibuľky z nižšieho poschodia prerastú kvetnú stonku a vytvoria tak ďalšie poschodie. Dĺžka stonky môže byť aj 2 m. Cibuľa poschodová je dvojročná rastlinka. Keď sa vyššie poschodia zalomia a pacibuľky, ktoré padnú do pôdy zakorenia, získava rastlina trváci charakter. Nie je náročná na stanovište. Výsadba pacibuliek sa uskutočňuje v auguste, hneď po ich zbere. Volí sa spon 15 až 20 x 1 cm. Pacibuľky sa vysádzajú do hĺbky 8 až 10 cm. Do príchodu zimy sa vytvoria konzumné lahôdkové cibuľky, ktoré sa môžu zbierať počas zimy, keď pôda nie je zamrznutá. Takáto cibuľa je veľmi jemná a konzumná je celá aj s listami. Z drobnejších pacibuliek však rastliny do príchodu zimy nedorastú do konzumnej veľkosti. Ponechávajú sa na stanovišti až do jari. Používa sa ako jarná cibuľka na chlieb alebo do polievok. V zemi odnožené cibule starých trsov sú hrubšej štruktúry a pálivej chuti.

Cibuľa šalotka - cesnak cibuľový pravý

latinsky: Allium cepa var.ascalonicum

Pôvod tejto cibule nie je jednoznačný. Používa sa najmä v oblastiach od východnej Afriky, cez západnú Sibír až na indický subkontinent. Je dvojročnou rastlinou a obsahuje ochranné látky – fytoncídy a éterické oleje, ktoré sú menej intenzívne ako pri cibuli kuchynskej. Preto má jemnú chuť a nespôsobuje citlivým ľuďom ťažkosti s trávením. Používa sa v pokrmoch, kde nie je vyžadovaná typická ostrá chuť cibule. Cibule rastú na povrchu pôdy a súkvetie vytvára zriedkavo. Dôležitými obsahovými látkami sú vitamíny skupiny B a C, minerálne látky draslík, fosfor, vápnik a síra. Cibuľa šalotka vytvára na koreni viac dcérskych cibúľ, listy sú trúbkovité a drobnejšie ako má kuchynská cibuľa, "suknice" cibule šalotky môžu byť svetložlto, šedo, hnedo alebo tmavočerveno sfarbené. Skladovať cibuľky je možné až dva roky bez toho, aby sa znehodnotili pučaním listov. Na stanovište je nenáročná. Vyžaduje len suchšie slnečné polohy a najvhodnejšia je hlinitá pôda so starou silou. Nehnojí sa priamo organickým hnojivom, pestuje sa výsadbou cibúľ, ktoré je vhodné vytriediť podľa veľkosti. Vysádza sa na jar – koncom februára až v marci. Druhý termín výsadby je na jeseň – v polovici októbra. Hĺbka jarnej výsadby je 3 až 4 cm, jesennej 5 cm. Spon výsadby je jednotný 25 až 30 x 10 cm. Vzídený porast sa odburiňuje, okopáva a pravidelne zavlažuje. Listy na zeleno sa môžu zberať v máji. Cibule na uskladnenie sa začínajú zberať v polovici júna.Cibuľa šalotka je vhodná na dochutenie šalátov, omáčok a polievok.

Cibuľa perlovka - cesnak pravý perlovkový

latinsky: Allium ampeloprassum L. var. holmense Mill. subsp. ophioscordon

Pôvod má v oblasti Čierneho mora a východného Stredomoria. Je to dvojročná rastlinka. Svojimi obsahovými látkami vplýva na zlepšenie funkcií tráviaceho traktu a nervového systému. Vňať aj cibule sú jemne korenisto aromatické a obsahujú veľa vlákniny. Úhľadné cibuľky sú drobné, biele, každá tvorí len jeden zásobný list. Nemajú blanitý obal a preto sú veľmi vhodné na konzervovanie. Cibuľa vyrastá s vedľajšími guľovitými cibuľkami v spoločnom obale. Trsy cibuliek sa vytvárajú pod povrchom pôdy. Z jednej cibuľky sa vytvorí 30 až 50 i viac cibuliek. Listy sú ploché, vzpriamené, úzke, čiarkovité tmavozelené. Nikdy nie sú trúbkovité. Vyžaduje ľahké piesočnaté pôdy, ktoré umožňujú pohodlný zber. Dcérske cibuľky vysádzame v auguste až septembri. Riadky sú vzdialené 20 až 25 cm. Cibuľky sa vysádzajú do hĺbky 3 cm. Vzdialenosť v riadku je 5 až 8 cm. Porast sa počas vegetácie zavlažuje a odburiňuje.
Zber cibuliek sa uskutočňuje od druhej polovice júla na začiatku zaťahovania listov. Zberá sa opatrne, aby sa trsy nerozpadli. V pôde ponechané cibuľky krátko po zatiahnutí listov začínajú znovu vyrastať a zaburiňujú hriadku. Drobné cibuľky sú veľmi vhodné na sterilizovanie v sladkokyslom náleve buď samostatne, alebo v zeleninovej zmesi. Cibuľu perlovku nie je možné dlhodobo uchovávať. Predčasne pučí a cibuľky vysychajú, pretože nemajú obal.

Cibuľa zimná, poschodová - cesnak cibuľkonosný

Allium fistulosum var. bulbiferum

Jej rastliny sú pozoruhodné tým, že nevytvárajú kvety, ale len pacibuľky rovnakého zloženia ako podzemné cibule na kvetnej stonke. Pacibuľky sa môžu vytvárať až v štyroch poschodiach tak, že vždy jedna, ojedinele aj dve pacibuľky z nižšieho poschodia prerastú kvetnú stonku a vytvoria tak ďalšie poschodie. Dĺžka stonky môže byť aj 2 m.
Cibuľa poschodová je dvojročná rastlina. Keď sa vyššie poschodia zalomia a pacibuľky, ktoré padnú do pôdy zakorenia získava rastlina trváci charakter. Nie je náročná na stanovište. Výsadba pacibuliek sa uskutočňuje v auguste, hneď po ich zbere. Volí sa spon 15 až 20 x 1 cm. Pacibuľky sa vysádzajú do hĺbky 8 až 10 cm. Do príchodu zimy sa vytvoria konzumné lahôdkové cibuľky, ktoré sa môžu zbierať počas zimy, keď pôda nie je zamrznutá. Takáto cibuľa je veľmi jemná a konzumná je celá aj s listami. Z drobnejších pacibuliek však rastliny do príchodu zimy nedorastú do konzumnej veľkosti. Ponechávajú sa na stanovišti až do jari. Používa sa ako jarná cibuľka na chlieb alebo do polievok.
V zemi odnožené cibule starých trsov sú hrubšej štruktúry a pálivej chuti.

Inak, odporúča sa zjesť denne 60 g surovej cibule.

Cibuľa kuchynská, spoľahlivým znakom dozrievania cibule je zasychanie vňate v krčku. Listy postupne žltnú a ovisajú. Keď je poľahnutá polovica vňate porastu a rastliny majú zatiahnutý kŕčik, treba ich pozberať. Skorší zber znižuje úrodu a zhoršuje skladovateľnosť, oneskorený zber zvyšuje riziko výskytu chorôb. Počas suchého počasia ju necháme v radoch na hriadke niekoľko dní, aby sa presušila, potom ju zbavíme uschnutej vňate a korienkov. Pred uskladnením cibuľu dôkladne pretriedime a vyradíme poškodené jedince. Suchú a zdravú cibuľu skladujeme v tmavej, chladnej a vzdušnej miestnosti. Optimálna teplota na dlhodobé uchovávanie je 0 až 2 °C, pri relatívnej vlhkosti vzduchu 65 až 75 %. Najdlhšie sa môže skladovať cibuľa z jarnej sejby. Správne pozberaná, ošetrená a skladovaná vydrží aj do konca mája, no aj dlhšie ( ja mám cibuľu z minulého roka 2007 ešte v septembri roku 2008!) budúceho roku. Cibuľa pestovaná zo štupľovky sa tiež môže skladovať, ale vydrží kratšie.
 

Cibuľovú vôňu odstránime z rúk, ak si ich potrieme citrónovou šťavou
Rozkrojená cibuľa sa nepokazí, ak ju na rozrezanej strane potrieme tukom
Klíčeniu cibule zabránime, ak ju na chvíľku vložíme do teplej rúry
Namrznutú cibuľu prenesieme do studenej a suchej miestnosti, rozložíme a necháme pozvoľna rozmrznúť a uschnúť.
Cibuľu nestrúhame na kovovom strúhadle ani nemelieme na mä­sovom mlynčeku, pretože v styku s kovom horkne.
Cibuľu najlepšie uskladníme v pletencoch alebo v sieťke na chladnom a vetranom mieste Pri krájaní nebudete plakať, ak si nôž a dosku navlhčíte studenou vodou
Nôž a doska nebudú páchnuť od cibule, ak ich pred krájaním potrieme soľou
Nepríjemného cibuľového dychu sa zbavíte vypitím mlieka alebo požutím čerstvej petržlenovej vňate
Cibuľa sa lepšie opeká, keď ju najskôr poprášime troškou hladkej múky
Cibuľu môžeme položiť na hrdlo užšieho pohára tak, aby jej zaschnuté korienky siahali do vody. O niekoľko dní zapustí do vody korienky a hore začne vyrastať zelená vňať. Takto ju môžeme pestovať a orezávať niekoľko dní.
Pri pražení cibuľu nesolíme, lebo by pustila vodu a nebola by chrumkavá.

Numeri

V štvrtej knihe Mojžišovej nazvanej Numeri sa píše, keď Izraeliti putovali Sinajskou púšťou, túžili po takej strave, akú jedávali v Egypte a rozprávali o cibuli, cesnaku a póre. Je isté, že cibuľa tvorila dôležitú zložku potravy aj otrokov, ktorí stavali pyramídy pred viac ako 3500 rokmi. Cibuľa však má málo kalórií na ťažkú fyzickú prácu, tak pravdepodobne Izraeliti ako otroci túžili po tejto zelenine pre jej liečivé účinky na unavený organizmus.

V tradičnej medicíne sa cibuľa používa ako prostriedok proti zápche, odvar z nej spolu s medom pomáha pri prechladnutí. Cibuľa ďalej znižuje hladinu cholesterolu a upravuje zrážanlivosť krvi. Pôsobí proti rastu choroboplodných zárodkov. Cibuľa sa používa v kožnom lekárstve, dokáže zmäkčiť vrchné vrstvy zatvrdnutej pokožky. Cibuľa obsahuje veľké množstvo alicínu a iných sírnatých zlúčenín, ktoré majú silný antibakteriálny účinok na sliznice, pomáhajú predchádzať infekciám a chránia jemné a citlivé epitelové bunky. V obličkách, močovom mechúri a vlastne v celých močových cestách likviduje a lieči zápaly. Patrí k najlepším prostriedkom na zníženie krvného tlaku. Vďaka vysokému obsahu železa stimuluje krvotvorbu a zabezpečuje životne dôležitý transport kyslíka do buniek. Preventívne zlepšuje prekrvenie, lieči hemeroidy a ochorenia ciev a pôsobí proti zmenám v cievach, znižuje hladinu tukov v krvi, stimuluje produkciu stresových hormónov a povzbudzuje mozgovú činnosť.

Čerstvo rozdrvená cibuľa priložená na miesto uštipnutia hmyzom (komáre, mravce, ovady) má utišujúce účinky. Šťava z cibule je súčasťou niektorých prípravkov vlasovej kozmetiky, pretože potlačuje nadmernú tvorbu mazu a lupín. Užitie väčšieho množstva cibule vyvoláva ťažobu, bolesti žalúdka a vracanie.

Čerstvá cibuľa sa neodporúča pri žalúdočných a dvanástnikových vredoch, zápale žalúdočnej a črevnej sliznice.

Cibuľový čaj: jednu cibuľu najemno nakrájame, pridáme 3 lyžičky cukru, jeden a pol decilitra vody a 2 až 3 minúty necháme na miernom ohni vrieť. Potom odstavíme a po 2 až 3 hodinách prepasírujeme. Namiesto cukru môžeme pridať med, je lepší. Používame 3 až 5 krát denne jednu kávovú lyžičku. Uvoľňuje hlieny a napomáha odkašlávaniu.

Infekčnú nádchu potlačí opatrná aplikácia malého množstva čerstvej cibuľovej šťavy do nosových prieduchov.

Dýchacie problémy: Sírne zmesi ako hlavná zložka éterického oleja cibule sa rýchlo dostávajú zo žalúdka do krvného obehu. Najprv sa uvoľňujú z pľúc a to vysvetľuje, prečo už niekoľko minút po jej zjedení má dych známy charakteristický zápach. Cibuľa je mukolytická (schopná rozpustiť hustý hlien), expektorans (uľahčuje vykašliavanie hlienu z priedušiek) a antibiotikum proti grampozitívnym baktériam.

Priedušková astma: Thiosulfinát – jedna zložka éterického oleja cibule, zastavuje alergické reakcie priedušiek u astmatikov. Thiosulfinát z cibule pôsobí aj na respiračné centrum mozgového kmeňa, čo pomáha rozširovať bronchiálne cesty.

Artérioskleróza a koronárne choroby srdca: Cibuľa chráni pred artériosklerózou a trombózou (tvorením zrazenín v tepnách a žilách) a zlepšuje cirkuláciu krvi v koronárnych artériach. Tým, ktorí jedia viac cibule a jabĺk (dve plodiny najbohatšie na flavonoid kvercetín), sa úmerne tomu zmenšuje riziko smrti na infarkt.

Zvýšené krvné triglyceridy: Triglyceridy vytvorené z mastných kyselín a glycerínu sú tuky, ktoré prúdia v krvi. Ich vysoká hladina podporuje artériosklerózu a choroby srdca. Ukázalo sa, že konzumáciou tekutého extraktu cibule sa zníži množstvo triglyceridov v krvi a pečeni. Cibuľa zvyšuje aj hladinu HDL (dobrého) cholesterolu, ktorý pomáha pri prevencii artériosklerózy.

Problémy s obličkami: Cibuľa zvyšuje produkciu moču a vďaka svojmu zásaditému účinku uľahčuje vylučovanie odpadových látok. Je vhodná ako súčasť diéty pre pacientov s obličkovými kameňmi, infekciami obličiek alebo pri všetkých stupňoch zlyhania tohto orgánu.

Cukrovka: Cibuľa znižuje hladinu glukózy v krvi, preto sa odporúča aj diabetikom.

Problémy s pečeňou: Cibuľa podporuje detoxikačnú funkciu pečene a zlepšuje činnosť žliaz, ktoré produkujú tráviace šťavy. Veľmi sa osvedčila pri zlyhaní pečene zapríčinenom chronickou hepatitídou alebo cirhózou.

Rakovina: Tí, ktorí jedávajú viac cibule a cesnaku, majú oveľa nižšie riziko, že ochorejú na rakovinu žalúdka. Tieto dve plodiny majú schopnosť zabraňovať vzniku rakovinových buniek a neutralizovať karcinogény. Žiaľ, podľa výskumov sa dokázalo, že cibuľa nemá takmer žiaden vplyv na rakovinu prsníka a rakovinu pľúc.

Príprava a použitie
SUROVÁ – takáto je najlepšia na jedenie, ale musí byť čerstvá. Štipľavosť sa dá zmierniť niekoľkominútovým umývaním a pridaním citrónu.
PREVARENÁ VO VODE – takto stratí štipľavú chuť a telo ju lepšie prijme, ale zníži sa aj jej liečivý účinok. Variť by sa mala menej ako minútu a vývar by sa mal tiež skonzumovať.
PEČENÁ – je veľmi chutná, no čím dlhšie sa pečie, tým menší má liečivý účinok.
CIBUĽOVÝ SIRUP – uvarte nakrájané kolieska cibule. Potom ich rozdrvte na kašu, pridajte niekoľko lyžíc medu alebo žltého surového cukru.
CIBUĽOVÁ VODA – nasekaná surová cibuľa sa namočí na niekoľko hodín v pohári vody. Zdroj: TS-FitServer
 

Ako a na čo používať cibuľu?

Proti zachrípnutiu : Cibuľu nasekáme a uvaríme s 3 polievkovými lyžicami medu na sirup. Užívať po lyžičkách.

Na respiračné infekcie : Pripravte šťavu z nasekanej surovej cibule, pokvapkajte ju medom a nechajte stáť cez noc. Užívať každé 2 hodiny 1 kávovú lyžičku.

Opar pier : Na postihnuté miesto prikladáme plátok surovej cibule.

Nádcha : Predchádzame jej tak, že do nosa vkladáme tampóny namočené v cibuľovej šťave.

Bolesti krku : Zmierni zábal z jemne nasekanej cibule.

Hnisajúce rany : Potrieme obväz kašičkou z cibule a priložíme na postihnuté miesto.

Pranostika

"Keď má cibuľa málo šúp, bude slabá zima, keď má veľa šúp, bude tuhá zima"

Recepty

Plnená cibuľa

Potrebujeme:

4 veľké cibule, 400 g čerstvých húb, 2 lyžice mlieka, 5 lyžíc olivového oleja, 1 lyžica strúhanky, soľ, čierne korenie, 2 strúčiky cesnaku, trochu čerstvého oregana a čerstvého tymianu, 2 vajcia, 100 g strúhaného parmezánu, 200 ml zeleninového vývaru, 100 g smotany, petržlenová vňať

Postup:

Strúhanku namočíme do mlieka, cibule rozpolíme a očistíme tak, aby sa nerozpadli. Vnútro vyberieme, aby zostali len dve hrubé vonkajšie šupky,
posolíme ich a okoreníme. Vybratú časť cibule pokrájame na drobno.
Huby a cesnak očistíme a pokrájame takisto na drobno.
Na dvoch lyžiciach oleja opražíme posekanú cibuľu, huby a cesnak, udusenú zmes roztlačíme a pridáme strúhanku aby sa zmes dostatočne spojila.
Bylinky nadrobno posekáme a spolu so syrom, soľou a koreninami vmiešame k hubovej zmesi, ktorou naplníme cibule.
Do hrnca dáme zvyšný olej, pridáme vývar a vložíme plnené cibule. Dusíme ich pod pokrievkou približne trištvrte hodiny na miernom ohni.
Cibule vyberieme, šťavu necháme zovrieť a vmiešame smotanu, aby vznikla hustá omáčka. Nakoniec pridáme petržlenovú vňať.

Cibuľa plnená mletým mäsom

Potrebujeme:
200 g miešaného mletého mäsa, 4 veľké cibule, 1 žĺtok, 2 lyžice strúhanky, 3 lyžice mäsového vývaru, pol čajovej lyžičky sušeného tymianu, pol čajovej lyžičky sušeného majoránu, mleté čierne korenie, soľ.

Postup:
Cibuľu olúpeme, vršok z nej odrežme a odložíme. Cibuľu vydlabeme na hrúbku dvoch vrstiev. Polovicu dužiny na jemno posekáme (zvyšok použijeme iné jedlo). Do plochej misy vložíme neokorenené mleté mäso a podusíme 2 minúty pri výkone 600 W. Do mäsa primiešame nasekanú cibuľu, sušené bylinky, strúhanku a žĺtok. Ochutíme soľou a čiernym korením. Zmesou naplníme pripravenú cibuľu a prikryjeme odloženými vrškami. Plnené cibule vložíme do misy. Podlejeme mäsovým vývarom, prikryjeme a varíme na miernom ohni asi 10 minút.

Vyprážaná cibuľa

Cibuľu nakrájame na 0,5 cm plátky. Z múky, mlieka, soli a vajec spravíme cestíčko. Cibuľu obalíme v cestíčku a vyprážame v rozpálenom oleji. Podávame so zemiakovou kašou, uhorkou alebo čalamádou či iným šalátom.
 

LITERATÚRA

Cesnak a cibuľu pestujú ľudia už stáročia. Je to najznámejšia zelenina kuchýň celého sveta. Len málo chuťovo výrazných pokrmov možno pripraviť bez ich pikantnosti a charakteristickej vône. Obľúbené sú aj pažítka či pór, často využívané v studenej kuchyni. Táto malá knižočka prináša recepty z rôznych kútov sveta. Nech už ide o jednoduchú cesnakovú polievku, obľúbené cibuľové palacinky, klasickú omáčku zo šalotiek alebo o prílohu z marinovaného póru, chuť cesnaku a cibule je v nich vždy lahodná. Cesnak a cibuľa patria medzi naše najstaršie zeleniny a nájdeme ich prakticky v každej kuchyni. Cesnak, ktorý sa kedysi používal ako liek i ako prostriedok na ochranu proti nečistým silám, má v surovom stave ostrú arómu, uvarený je naopak jemnejší. Mnohostranne využiteľnú cibuľu, jemnú či štipľavú, môžeme nakladať, piecť, krájať do šalátov a používať ako všestranné ochucovadlo. Jemnejší pór sa výborne hodí do polievok i lahodných zeleninových alebo dusených jedál; pažítka dá šalátom príjemnú cibuľovú príchuť.

Fándly o cibuli a cesnaku napísal

"Kto jedáva uvarený cesnak, bude mať zvučný hlas, zmierni dlhotrvajúci a zanedbaný kašeľ a dostane chuť na spánok. Cesnak dobre slúži na zdravie aj tým, čo trpia na nadúvanie. Rozlož cesnakové strúčiky na stole do kruhu. Doprostred neho polož pavúka a uvidíš, že sa nebude môcť dostať von a prejsť cez cesnak. Z toho vidno, aký je cesnak účinný. Pracujúci ľudia jedia ráno surovú cibuľu so soľou a s chlebom a tak sa na celý deň ochránia pred zlým povetrím, ako sa to vyskúšalo. Môžeš si do silného octu nakrájať cesnaku a vypiť ho teplý a budeš bezpečný pred morom. Proti každému jedu pôsobí cesnak. Preto ho lekár Galenos pokladá za theriacum rusticorum, za teriak sedliakov. Ženci, kosci a oráči v letných horúčavách pijú aj nezdravú, kalnú a mútnu vodu, preto nech tento teriak, totiž cesnak, v pokrmoch často užívajú.
Huby sú najnebezpečnejšie vtedy, keď nie sú dobre uvarené alebo upražené a okorenené. Potom sú pre človeka veľmi nebezpečným jedom. Preto huby var s celou cibuľou. Ak cibuľa sčernie, huby sú jedovaté, nejedz ich. Ak cibuľa ostane biela, neboj sa ich, sú dobré.
Keď nemôže dieťa močiť vezmi šupiny z cibule a prilož ich dieťaťu na konček rúrky hanebného tela a bude môcť. Alebo vezmi štyri hlávky cesnaku, daj ich zohriať do teplého popola, potom ich rozdrv, pridaj k nim pol lota korenia a teplé prilož na hanebné telo a tak dieťaťu pomôžeš. Ak sa púšťa do nosa cibuľová šťava zmiešaná so silným octom, zastaví krvácanie. Podobný účinok má aj cibuľa rozkrojená na polovice, ak si ju pridržíš pri nose. Na otlačené nohy: Urob masť z cibuľovej vody a kuracieho tuku a natieraj ňou otlačené nohy a zahoja sa ti."
Použitá literatúra:
Fándly, Juraj: Zelinkár 1793, Trnava.
 

Delenie cibulí

sukňovitá cibuľa - tvoria ju bázy kruhovitých listov prisadajúcich na podcibulie, vonkajšie lístky, sú tenké a blanité (napr. cibuľa kuchynská)

šupinová cibuľa - na kužeľovité podcibulie prisadajú dužinaté listy, ktoré sa strechovito kryjú (napr. ľalia).

plná cibuľa - vzniká zdužinatením bázy jedného listu (napr. snežienka jarná)

zložená cibuľa - na podcibulí vyrastá niekoľko samostatných cibuliek. Všetky sú obalené spoločnými suchými a blanitými šupinami (napr. cesnak kuchynský).

Jednoduchá cibule - recept stařenky z Vidče

Mne kolem cibule snad nic nepřekvapí. Už léta totiž běžně používám a šířím recept stařenky z Vidče
Do hrnku na kafe půlku větší, nebo jednu celou menší, ale rovněž na půlky rozkrojenou cibuli zalit čistou vařicí vodou. Po cca čtvrthodině ji z toho "přelivu" můžeme vyndat a až voda trochu vychladne, po troškách, třeba i 2-3 hodiny v jednom kuse ho budeme moci vlažný bez obav popíjet. Má totiž celkem příjemnou chuť a prakticky žádný zápach. Úžasně rychle to vyspraví už chycené nosní sliznice i průdušky, zmírní rýmu, zlepší dýchaní. Urychlí, ale i vyléčení případného zánětu hlasivek.
Ale pozor, žádný med, žádný cukr, žadné další ohřívání či vaření. Pít vždy jen a jen vlažný, čerstvý, tedy právě zchladlý přeliv a nic dalšího do něho už nepřidávat.
Až po letech jsem se se zadostiučiněním dočetl, že vědci zkoumající silice cibule zjistili, že po jejím rozkrojeni nalezli jejich změřitelné stopy ještě i za 10 cm cihlovou zdi. Mluví to jasně o její výjimečné agresivitě, ale asi i o celkové síle a účinnosti pronikat úplně vším. Hlavně však, zkuste i vy bez obav recept naší staré bylinářky z Vidče.
Je jí už přes 100 let. Mně je už 72 let a tento jednoduchý, navíc velmi levný, kdykoli a komukoliv dostupný recept mě už přes 60 let pokaždé bezvadně, rychle a přitom bezpečně zafunguje.
 

ODKAZY
http://sk.wikipedia.org/wiki/Cesnak_cibu%C4%BEov%C3%BD
http://sk.wikipedia.org/wiki/Cibu%C4%BEa
http://www.pramen.info/c/1838/cibua.htm
http://www.najnakup.sk
http://www.najrecepty.sk
http://www.zahradaweb.cz
http://www.biospotrebitel.sk
http://amienne.wordpress.com
http://www.zahradaweb.cz
http://recepty.dct.sk
http://fit.server.sk
http://www.cassovia.sk
http://wapedia.mobi/sk

Odkazy na moje webové stránky

Cezmín: http://cezmin.czweb.org
Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
Svadba Chlebany:
http://svadbask.unas.cz 
Obec Horné Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz 
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.wz.cz 
Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
CB rádioamatérske hobby:
http://agnesa.sweb.cz 
Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz 
Vianoce:
http://www.vianocesk.wz.cz 
Veľká noc:
http://cbrsk1.pisem.net
cezmin@azet.sk
 

Stránka je urobená rozlíšením 1024x768 pre prehliadač Internet Explorer -  Design Cezmín Slovakia  (2.9.2008)

.[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]